Existujú ešte vôbec v dnešnej dobe muži, ktorí uznávajú rytierske hodnoty života? Česť, vernosť, ochranu žien a slabších, veľkorysosť. Alebo už takí muži dávno vymreli?

Ženy dnes dokážu takmer všetko – vymeniť žiarovku, vymaľovať byt, šoférovať auto či dokonca pilotovať, vedia sa pobiť, keď treba, a nerobí im problém viesť veľké firmy. Rozdiely medzi ženami a mužmi sa stierajú, ženy sú stále silnejšie a rytierov už nepotrebujú. Veď načo, keď si so všetkým poradia samy, a často lepšie? Ale je to tak dobre? Prečo by sme nemali dovoliť svojmu partnerovi, aby bol moderným rytierom? Mužom, ktorý akceptuje to, že jeho žena sa o seba vie postarať, ale napriek tomu jej otvorí dvere a vyzlečie kabát, keď spolu idú do reštaurácie? Ako hovorí psychologička Mgr. Veronika Brodská, veľa žien sa snaží mužom vyrovnať, čím si spôsobujú nejeden problém. „Príroda stvorila odlišné pohlavia so všetkým, čo k nim patrí, úplne zámerne. Na odlišnostiach stojí svet, preto nás zatiaľ roboti neprevalcovali,“ hovorí.

Môže za to emancipácia?

Emancipácia v minulom storočí priniesla veľa dobrého a snahu vyrovnať sa mužom možno v tomto smere považovať za daň, ktorú za to platíme. „Niekedy však táto snaha môže mať hlbšie korene, napríklad dospelá žena, ktorá sa narodila otcovi túžiacemu po synovi, má problémy s prijatím svojej ženskosti a cíti ju ako niečo menejcenné, pretože bola vychovávaná ako chlapec. Stáva sa pomerne často, že sa v terapii odkryje problém s prijatím ženskosti u klientok, ktoré pôvodne prišli s iným problémom,“ hovorí psychologička V. Brodská. Byť ženou je pritom niekedy vážne skvelé a je dobré, keď si to ženy dokážu poriadne užiť. 

Chrániť a milovať

Cesta za rytierskym titulom nebola jednoduchá – prví rytieri boli neurodzeného pôvodu a väčšinou získali titul za statočný čin alebo vernosť. Rodokmeň nehral žiadnu rolu, rytier bol elitný bojovník, ktorý sa líšil nielen svojou špecifickou vybavenosťou (brnením) a jazdným spôsobom boja, ale predovšetkým systémom hodnôt. Neskôr si však titul „rytier“ vyslúžili aj tí, ktorí boli urodzení, ale podľa skutočných rytierskych zásad si ho nezaslúžili. Medzi hlavné rytierske zásady patrili okrem statočnosti a lojality aj štedrosť, zdvorilosť a viera.

Dnes už síce muži nebojujú s divokými šelmami či nepriateľmi, na druhej strane by mali chrániť aspoň srdcia svojich žien a ochraňovať ich česť. Ale nebránime im trochu v plnení rytierskeho kódexu práve tým, že ich odmietame a radšej sa ochránime samy? „Nemyslím si, žeby to, že sa muži stávajú menej rytierskymi, priamo súviselo s tým, že ženy odmietajú ich pomoc. Asi to nie je také jednoduché. Domnievam sa, že to, okrem iného, súvisí s otcovskými vzormi, ktoré sa nejako vytrácajú z rodinných systémov, či už v dôsledku rozvodov alebo v dôsledku veľmi zamestnaných otcov. Chlapci majú málo príležitostí vidieť svojich otcov v hrdinských‘ situáciách, mužských prácach, na tie si rodiny obvykle niekoho najímajú, svojich otcov chlapci vidia pri práci s notebookom, telefónom a ďalšími technológiami. To nie je príliš ‚rytierske‘,“ hovorí Veronika Brodská.