Deti a my - Claim
Žijete svoj život pre seba, alebo pre druhých? A ako to zmeniť?

Často zabúdame byť sami sebou. Začína to obliekaním, pokračuje výberom dovolenky a prenáša sa to aj do nášho pracovného života a v súlade s názormi iných, či spoločenskými trendmi si plánujeme aj náš osobný život. Prečo žijeme život, aký nám diktuje spoločnosť? A môžeme to zmeniť? 

Začneme malým experimentom. Skôr, než sa pustíte do čítania, skúste si zrekapitulovať svoje rozhodnutia z posledných dní. Prečo ste prišli skôr do práce? Prečo ste navštívili fitness centrum? Prečo si si zvolili to a to oblečenie? Odôvodnite si svoje rozhodnutia a skúste sa zamyslieť, či nežijete svoj život pre druhých. Budete veľmi prekvapení. 

Strach z odmietnutia

Viacerí odborníci sa zhodujú v názore, že naša potreba zavďačiť sa druhým a strach z toho, aby si o nás nemysleli nič zlé vychádza ešte z praveku. V prehistorickej minulosti žili naši predkovia v tlupách, čo im zaistilo možnosť byť v bezpečí a teda prežiť. Vyčlenenie z tlupy (a zlé vzťahy s ostatnými) by znamenalo takmer istú smrť.

Práve toto „dedičstvo“ má na nás pôsobiť a nútiť nás, aby sme sa snažili byť v očiach iných dobrými. Pod dnešnou tlupou možno chápať kolektív v práci či v škole, rodinu, partiu kamarátov a pod. Práve strach z ich odmietnutia nás núti k tomu, aby sme sa deň čo deň zamýšľali, čo od nás očakávajú naši kolegovia, alebo kamaráti a my sa svojím správaním snažíme vmestiť do ich možných, údajných predstáv. Bojíme sa, že ak by sme sa v ich očiach vykreslili negatívne a nesplnili ich očakávania, odmietli by nás, vylúčili z tlupy a my by sme zahynuli. 

To že konáme podľa svojich vlastných domnienok o tom, čo si asi o nás myslia druhí, nám potom veľmi často problematizuje nás život a to v zmysle, že sa v ňom nevieme identifikovať. Nemáme jasno v tom kým a čím chceme byť, aká práca by nás bavila, alebo s akým partnerom budeme spokojní. 

Výchova vie byť aj negatívna

Prostredníctvom výchovy sa prenáša z generácie na generáciu akoby kultúrne DNA. To však so sebou nesie aj jeden poriadne negatívny efekt. Často sme totiž nútený zaprieť v istých momentoch samých seba, len aby sme dodržali určité „pravidlá hry“, ktorých dodržiavanie od nás tento svet a kultúra vyžaduje. Výsledným efektom tohto procesu potom býva aj to, že už nie sme sami sebou a strácame schopnosť byť šťastní tu a teraz. Vzniká tak akási prázdnota, ktorú sa potom snažíme zaplniť. Najčastejšie reagujeme snahou získať pochvalu, prijatie, obdiv, alebo ocenenie. Je tu však aspekt, ktorý tomuto všetkému vytvára rovnováhu. 

Podľa psychoterapeuta Michala Myrářa je to proces individuácie. Len vďaka nej sa vieme vzdať vonkajších rolí a staneme sa samým sebou. Vrelým príkladom búrlivej individuácie je puberta. Rebélia však je len akýmsi prvým krokom spomínanej individuácie, nie ňou samotnou. A práve to je problém.

Správanie pubertiakov sa často dostáva do konfliktu s normami spoločnosti a býva tak ostro potlačené. Namiesto rozhovoru totiž rodičia často volia fyzický či psychický trest. Takto vzniká strach z porušenia noriem a tým sa tvorí aj zárodok pre rôzne psychické problémy, ktoré nás môžu v budúcnosti postretnúť. 

Ako teda správne vychovávať svoje dieťa, aby z neho vyrástol sebavedomý dospelý človek, ktorý vždy nájde rovnováhu medzi individualizmom a spoločenskou potrebou prispôsobenia sa? Podľa viacerých odborníkov deti proste potrebujú mať isto, že ich ľúbite a rešpektujete také, aké sú a to aj navzdory tomu, že vás vedia poriadne rozhnevať. Ak im tento pocit nedáte je takmer isté, že v snahe získať vašu lásku potlačia v sebe svoju prirodzenosť a tomu sa predsa chceme vyhnúť. 

Ako byť sám sebou

V prvom rade si treba uvedomiť fakt, že žijeme v spoločnosti s inými ľuďmi. Jedinečnosť sa tým však nikam nevytráca, len ju treba správne pochopiť. Človek, ktorý však vie prijať sám seba vie byť individualita, ale zároveň aj otvorený názoru druhých a fungovať tak v spoločnosti bez toho, aby tieto názory bral ako ataky na svoju osobu. 

Ako však dospieť do tohto bodu? Aktívnym spoznávaním samého seba! To znamená občas vypnúť televíziu, nemať na ušiach slúchadlá, ale len v tichosti rozmýšľať a klásť si otázky, aký by mal byť váš život v budúcnosti, z čoho máte strach a pod. Môžete si to všetko aj zapísať na papier.

Ak budem iný, nebudem úspešný

Mnoho ľudí vám bude tvrdiť, že ak sa neprispôsobíte svojej roli v práci, nedotiahnete to ďaleko. Čo však znamená úspech? Áno, ľudia, ktorí vedia na úkor práce zanedbať svoju individualitu a hrať rolu niekoho iného by sa možno profesijne dostali do nadpriemeru. Málokedy však o nich možno povedať, že sú vyslovene úspešní. 

Motiváciou by pre vás mohli byť viaceré známe osobnosti, ktoré skutočne zmenili svet. Tu si však treba dať obrovský pozor. Nikdy sa ich nesnažte napodobňovať. Vaša motivácia totiž musí prameniť z toho, že presne ako oni sa nemôžte báť svetu ukázať svoje rebelské vlastné ja. Práve to v sebe musíte nájsť a investovať energiu do jeho rozvíjania a nie do hrania roly niekoho iného. Najlepšie bude, ak začnete hneď.