Podobný výskum vykonal aj tím profesora Akira O’Connora z britskej St Andrews univerzity, ktorý bol prezentovaný na konferencii v Budapešti. Svoj experiment takisto zamerali na slovnú zásobu, pričom účastníkom predložili niekoľko slov, ktoré mali niečo spoločné, no práve to podstatné spoločné slovo im nepovedali. Boli to slová ako napríklad noc, posteľ, vankúš, sny, tma, ticho - ale slovo, ktoré ich spája, teda spánok, im nepovedali. Následne účastníkov výskumu požiadali, aby zopakovali slová, ktoré si zapamätali. Ukázalo sa, že mnoho ľudí spomenulo aj slovo spánok, ktoré sa pritom medzi danými slovami nenachádzalo, čo účastníkom spôsobovalo déjà vu.

Pri tomto experimente vedci súčasne sledovali mozgovú aktivitu všetkých účastníkov pomocou zobrazovania magnetickou rezonanciou. Zistili, že aktivita mozgu pri déjà vu sa nepreukázala v oblastiach ako je oblasť mozgu - hippocampus, ktorý súvisí s pamäťou, ale naopak, v predných častiach mozgu, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní.

“Mozog kontroluje naše spomienky a pocit déjà vu nastane, keď mozog nájde nezrovnalosť medzi spomienkami, ktoré zažil a medzi tým, čo sa mu len zdá, že zažil,” vysvetľuje vedúci profesor O’Connor.

Triky mozgu

Nad tým, či je fenomén déjà vu pre človeka prospešný alebo nie sa medzi odborníkmi doposiaľ diskutuje. Hoci na jednej strane to predpovedá, že mozog funguje správne, na strane druhej sa ukazuje, že ľudia, ktorí déjà vu nezažívajú majú citlivejšiu a lepšiu pamäť, keďže ich mozog dokáže striktne rozdeľovať situácie a k zmiešaniu myšlienok nedochádza. Nech je to akokoľvek, každopádne déjà vu nie je žiadnou “chybou v matrixe” a ide o prirodzenú činnosť mozgu.

A ako je to u vás? Zažili ste niekedy déjà vu alebo nie? Dajte nám vedieť v komentároch.

Foto: Shutterstock