V gréckej mytológii boli nymfy krásne vodné, lesné a horské polobohyne a bohyne, ktoré sa podobali našim vílam či rusalkám. K ľuďom boli prívetivé, ale pekní mladí muži sa im radšej vyhýbali, pretože ich nymfy vo svojej túžbe po láske mohli priviesť k záhube. A zrejme ich vlastnosti dali názov poruche charakterizovanej vysokou sexuálnou túžbou.

Nymfománia

Nymfománia v prípade žien a satyriáza v prípade mužov je zastaraný výraz na hypersexualitu. Pojmu nymfománia však zostáva nádych dráždivosti a tiež príťažlivosti, ktorá mužov neprestáva vzrušovať, aj keď samotná porucha nie je  v skutočnosti zďaleka taká vzrušujúca, ako to vyzerá. Zvýšená sexuálna potreba sa u mužov vždy považovala za pomerne bežnú záležitosť a mužov striedajúcich partnerky spoločnosť vždy tolerovala, podobné správanie u žien bolo v lepšom prípade podozrivé a v horšom dobrým dôvodom na upálenie.

V dobách starého Ríma však boli mravy pomerne otvorené a cisárovná Messalina mohla usporadúvať svoje povestné sexuálne orgie a ešte o nich rozprávať manželovi. Raz vraj dokonca s prostitútkou Scyllou usporiadala preteky, ktorá z nich uspokojí za noc viac mužov. Scylla odpadla nadránom, zatiaľ čo cisárovná vyzerala, že je asi tak v polovici síl. Ďalšie historické obdobia už takú otvorenosť nepodporovali. Historička Carol Groneman vo svojej knihe Dejiny nymfománie napríklad píše, že v osemnástom storočí bola nymfománia znakom poklesnutej morálky a v extrémnych prípadoch dokonca i spojené s diablom.

Nymfomanky sa označovali za zvrhlé ženy. Istý doktor Bienville v roku 1775 zverejnil štúdiu, v ktorej pripisuje príčiny ženskej hypersexuality prejedaniu, konzumácii čokolády, nečistým myšlienkam, nevhodným románom a masturbácii, a dokonca vymyslel niekoľko spôsobov liečby, ako boli ľadové kúpele alebo púšťanie žilou. O niekoľko desiatok rokov neskôr potom doktori predpisovali na liečbu takzvanej nymfománie vibrátory. Časy sa však menia. I keď bola nymfománia ešte v minulom storočí zaradená medzi choroby, známy americký sexuológ Alfred Kinsey už nymfomanku definoval ako „normálnu ženu, ktorá potrebuje viac sexu než vy“.

Päťkrát za deň

Definícia hypersexuality je veľmi relatívny pojem, hoci sexuálny apetít je individuálna záležitosť. Ale ak zvýšený sexuálny pud narušuje bežné fungovanie v spoločnosti alebo partnerskom živote, ide potom väčšinou o skutočnú závislosť. Vzhľadom na to, že dotyčný nenachádza dostatočné uspokojenie doma, hľadá a často strieda iných partnerov. Preto sa často hypersexualita zamieňa s promiskuitou, kedy dotyčný nestrieda partnerov z dôvodu neuspokojenej sexuálnej túžby, ale z neviazanosti alebo iných dôvodov.

Hypersexualitu vysvetľujú odborníci z biologického, ale i psychologického pohľadu. Môže za ňou stáť veľa najrôznejších príčin, u niekoho môže byť vrodená, u iného môže ísť o psychickú poruchu, ale môže byť aj únikom od problémov v partnerských vzťahoch, sociálnom živote alebo v zamestnaní či kompenzácii nízkej sebadôvery. Popisujú sa dokonca aj výnimočné prípady nadmernej sexuality, ktorá sa prejavila po chirurgických zásahoch v mozgu či pri bipolárnych poruchách. Človeka postihnutého hypersexualitou ženie neukojiteľná sexuálna túžba. Je však permanentne frustrovaný, pretože vnútorné uspokojenie mu neprinesie ani dvadsať orgazmov za deň. Stále vyhľadáva nových partnerov, často máva sex s neznámymi ľuďmi, takže sa vystavuje riziku nákazy pohlavných chorôb.