Nakupovanie je super odreagovanie. Ak ho robíte s niekým ďalším, posilňuje sociálne väzby a navyše môžu nové šaty či topánky podporiť vaše sebavedomie. Niekto utráca menej, niekto viac, no nakupujeme všetci. Aj preto je mnohokrát ťažké rozoznať, kedy už ide o nebezpečnú závislosť. 

Výskum publikovaný v American Journal of Psychology hovorí o osemnástich miliónoch Američanov, ktorým nákupná horúčka ohrozuje vzťah alebo kariéru, všeobecne sa však odhady nutkavého nakupovania v americkej a európskej populácii pohybujú medzi dvoma až dvanástimi percentami. V krajinách, ako napríklad Nemecko, dokonca existujú kliniky pre ľudí závislých od chorobného nakupovania, ktoré ide naprieč všetkými sociálnymi skupinami a navzdory stereotypným predstavám sa netýka len žien, ale aj mužov. 

Problém rozpoznať diagnózu

Termín shopaholizmus alebo oniománia prvýkrát použil psychiater Emil Kraepelin a pochádza z gréckeho slová „onios“ (na predaj) a „mania“ (šialenstvo). Jedná sa o klasickú závislosť, kedy postihnutý stráca nad svojím správaním sebakontrolu. V tomto prípade je však situácia o to zložitejšia, že sa to oveľa ťažie rozpoznáva. 

Žiadna závislosť sa nikdy nedá presne zmerať ani vopred jednoznačne rozpoznať. Keď to porovnávame s alkoholom, tiež sa nedá povedať, že každý, kto si vypije, je závislý. O závislosti hovoríme vtedy, keď nám také správanie začína škodiť v niektorej oblasti nášho života, ako je napríklad zdravie, práca, rodina a pod.

Nebezpečenstvo spočíva v tom, že dotyčný dlho netuší, že sa deje niečo rizikové, a okolie to tiež nevidí, nehľadiac na to, že túto činnosť na rozdiel od drog alebo alkoholu všeobecne ako nebezpečnú nevníma takmer nikto z nás. Aktuálne totiž nie je nijako výnimočné, že si zaobstarávame oveľa viac vecí, ako potrebujeme. 

Symbol prestíže 

Nové drahé veci sú v dnešnej spoločnosti známkou vyššieho spoločenského statusu, k nakupovaniu nás núti spoločenský tlak a všadeprítomná reklama. Odolať takému tlaku je v podstate takmer nemožné. 

Nie je preto až také prekvapujúce, že sa určité percento spoločnosti začne v tomto ohľade správať patologicky. Medzi časté obete shopaholizmu patria podľa napríklad manželky, ktorých muži dobre zarábajú. 

Manžel je rád, že si manželka občas urobí radosť nákupom nových šiat alebo kabelky. Týmto si v podstate kompenzuje, že sa jej nemôže plne venovať, a môže trvať aj niekoľko rokov, kým si sám uvedomí, že jej záľuba v nakupovaní prerástla rozumnú hranicu.

Mihotavý pocit šťastia 

Máte v skrini mnoho takmer rovnakých tričiek a pri ďalšej príležitosti neodoláte a kúpite si ďalšie? Hromadia sa vám v skrini či v skrinke na topánky tašky s oblečením a topánkami, ktoré ste si ešte ani nestihli rozbaliť, nieto aby ste si ich vzali na seba? To všetko sú typické príznaky toho, že sa vám situácia začína pomaly, ale isto vymykať z rúk.

Všetko začína tým, že sa človek necíti dobre. Príde do nákupného centra a tam zrazu cíti príjemné rozochvenie a radosť z toho, že si niečo kúpi. Vyberá si, skúša, potom ide zaplatiť. A tak sa objaví ten mihotavý pocit šťastia, pre ktorý to všetko vlastne robí. Ten je však veľmi krátky, pretože už cestou domov si začne uvedomovať, že to bola hlúposť, že peniaze budú na účte chýbať alebo že tú vec vôbec nepotreboval.

Na financiách nezáleží, avšak...

Za chorobným nakupovaním môže byť často úzkosť a depresívne stavy. Shopaholizmus pritom podľa štúdii nijako nesúvisí so spoločenským postavením ani s príjmami. Vyskytuje sa rovnako medzi vysoko postavenými manažérmi, no aj ľuďmi, ktorí žijú od výplaty k výplate. Niekto totiž môže míňať stovky eur za deň, a niekto má potrebu denne utratiť aspoň dve eurá v secondhande, aj keď mu neostane ani na cestovný lístok.

Jedným z varovných príznakov toho, že sa z nakupovania stáva nebezpečná závislosť, je prestať si uvedomovať naše finančné možnosti. V momente, kedy si idete kúpiť čokoľvek nové, aj keď viete, že nebudete mať na bežné nutné výdavky, máte postarané o obrovský problém. Postupne potom začne posadnutosť nakupovaním ruinovať aj to ostatné, teda vzťahy, osobný život i vašu kariéru. Utrácanie môže skončiť stratou zamestnania, vyhodením z bytu či dokonca úplným rozpadom osobnosti.

Robia to všetci

Stereotypnou predstavou shopaholika je žena ovešaná papierovými taškam. Štúdie však nepreukázali spojenie medzi shopaholizmom a výškou príjmov ani pohlavím. Britská štúdia, zaoberajúca sa týmto fenoménom, poukazuje len na rozdielne prístupy k nakupovaniu. 

Muži podľa nej dávajú prednosť nákupom na internete. Tam nakupujú knihy, elektroniku a nástroje. Ženy nakupujú hlavne oblečenie, topánky a šperky. Kým ženy berú nakupovanie viac ako sociálnu interakciu a spôsob, ako tráviť viac času s priateľmi, muži ho považujú často za súťaž, radi sa zúčastňujú na internetových aukciách alebo hľadajú najvýhodnejšie ceny a akcie. 

Ako to celé zastaviť? 

V prvom rade si treba priznať, že máte problém. Ďalšími krokmi je potom vyhľadanie odbornej pomoci psychológa, kedy je v rámci psychoterapeutickej starostlivosti nutné nájsť, čo si nakupovaním nahrádzam. Nasleduje odstránenie týchto príčin. Súčasťou býva aj zmena životného štýlu. Shopaholik sa, napríklad, musí naučiť chodiť do obchodu len v prípade, keď niečo potrebuje.

Výbornou radou je miesto kartou platiť v hotovosti, pretože pri platbe kartou môžete strácať priamu kontrolu nad stavom účtu, pri nákupe sa niekoľkokrát uistiť, že danú vec naozaj potrebujete, denne si písať, za čo ste peniaze minuli, a predovšetkým v obchodoch tráviť minimum času. 

 

Foto: Shutterstock