Noc, dve hodiny po polnoci. Nemôžem spať. Búši mi srdce, a keby som neležala, asi by som sa od malátnosti zvalila na zem. Ráno ma čaká schôdzka, ktorej sa bojím už niekoľko dní. Zavinila som si to sama, že ráno sa na mňa zosypú tisícky výčitiek a ja im nebudem vedieť čeliť?

Tieto nepríjemné pocity nie sú len doménou práce. Môžete sa obávať i schôdzky s priateľmi alebo dokonca večere s partnerom. Negatívne pocity máte preto, že tušíte, že pri stretnutí dôjde ku konfliktu záujmov. A pretože napätie spôsobuje stres, vaše telo reaguje tak, že vám začne búšiť srdce, objaví sa pocit malátnosti a budete mať pocit, že sa vám každú chvíľu spraví nevoľno. A v tomto rozpoložení máte konať!

Úzkosť z úzkostí

Psychológ Petr Šmolka takéto pocity nazýva anticipačnou úzkosťou a človek ju podľa neho dostáva do vienka ako niečo, čo sa počas vývoja ľudstva posilňovalo na základe prirodzeného výberu. „Nie je to jednoznačne negatívny jav. Keď ju dokážeme udržať v rozumných medziach, tak nás upozorňuje na budúce nebezpečenstvo a zároveň v sebe môže mať i mobilizačný náboj. Pokiaľ však intenzita anticipačnej úzkosti prekročí akýsi kritický bod, potom nás, naopak, môže dosť obťažovať alebo dokonca paralyzovať,“ hovorí. K nepríjemným pocitom patrí aj obava, že v kritickej chvíli nebudete vedieť správne zareagovať. Ak je však vaša bojazlivosť taká veľká, že vám nedovoľuje problém riešiť alebo jeho riešenie stále odďaľujete, nachádzate sa práve v kritickom bode a budete musieť hľadať cesty, ako anticipačnú úzkosť znížiť, alebo odborníka, ktorý vám pomôže túto krízu zvládnuť.

Začnite od seba

Keď si nechcete líhať do postele s ťažkou hlavou a budiť sa s úzkosťou, zmeňte svoje správanie. Nie je možné žiť život úplne bez problémov, ale môžete sa správať tak, aby ich vzniklo čo najmenej. Začnite tým, že nebudete klamať. Keď je od začiatku jasné, že práve sľubujete nesplniteľné, nemôžete sa čudovať, že vám potom nie je dobre. „Niekedy sa uchyľujeme k drobným klamstvám v nádeji, že na skladanie účtu už možno nedôjde. Potom sme v permanentnej tenzii a obavy z toho, čomu sme sa chceli vyhnúť, naopak rastú,“ hovorí Petr Šmolka.