V očiach zúfalý pohľad upretý kamsi do neznáma, stuhnuté črty v tvári, vrásky na čele aj okolo pevne zomknutých úst, zvesené ramená, zhrbený chrbát. Ako by ste mohli byť šťastní, keď klesáte pod ťažobou starostí: čo keď vás vyhodia z práce, partner sa vybúra v aute, vykradnú vám byt, ochorie mačka? Zatiaľ sa to nestalo, ale pokojne môže!

Starosti sú užitočné, pretože mobilizujú k akcii, vzbudzujú náš záujem, zaisťujú prežitie. Všetci potrebujeme v živote trochu obáv. Ale aj tu platí, že čoho je veľa, toho je príliš. Starosti nám nesmú prerásť cez hlavu a valcovať nás. Keď už sa to stane, vôbec najhoršie je poddať sa im.

Možno namietnete, že vaše obavy sú opodstatnené. No všetci máme na výber: buď sa budeme 24 hodín denne triasť od hrôzy a riskovať, že nonstop dráždené nervy sa skôr alebo neskôr podpíšu na našom zdraví (typické sú bolesti hlavy, boľavý chrbát, nespavosť, ťažkosti s trávením), alebo zoberieme odvahu a postavíme sa svojim obavám tvárou v tvár.

Starosti sú len myšlienky

Starosť totiž nie je nič objektívne dané ani hmatateľné. Mimochodom, poznáte tie nočné okamihy, kedy nemôžete zažmúriť oči, zúfalo sa prevaľujete v posteli a jedna desivá myšlienka stíha druhú? A pritom stačí vstať, začať niečo robiť a všetka hrôza je preč. Starosť je totiž len myšlienka, ktorej sila spočíva v podfarbení emóciami a smerovaní do budúcnosti. A je na nás, aký postoj k nej zaujmeme.

Nemaľujte čerta na stenu, inak naozaj príde

„Ideálne riešenie je pokúsiť sa dostať z pozície pasívnej obete a zaujať postoj aktívneho hýbateľa, ktorý si uvedomuje, že má možnosť situáciu ovplyvniť,“ hovorí Lubomír Smékal. „Len tak totiž môžeme vo svojej mysli preniesť obavu z budúcnosti do prítomnosti, takže nám prestane škodiť.“

Americká psychologička Andrea F. Polard, autorka „unified theory of happiness“, teda jednotnej teórie šťastia, inšpiruje k novému pohľadu na starosti a obavy, ktorý vám pomôže život od starostí aspoň trochu odľahčiť.

Neverte všetkému, čo si myslíte

Myslenie je skvelý nástroj, ale nepodľahnite prehnanému premýšľaniu! Pýtajte sa: „Je pravda, čo si myslím?“ Napíšte si argumenty za aj proti a získajte odstup od starostí.