Príležitosti, ktoré nám súčasná doba prináša, ovplyvňujú aj naše životné rozhodnutia. Nežijeme promiskuitne, ale so svojím súčasným partnerom nemusíme zostať, až kým nezostarneme. Odborníci čoraz častejšie rozprávajú o sukcesívnej monogamii. Ak sme nespokojní, vzťah neopravujeme, ale partnerov radšej vymeníme.

A žili šťastne, až kým nepomreli. Už odmalička počúvame krásne rozprávky o tom, ako smutnú princeznú zachránil švárny princ, potom mali hŕbu detí, a ďalej to poznáme všetci. Model celoživotných partnerstiev bol vlastne jediný široko akceptovaný ešte v časoch našich starých mám. Za posledné desaťročia sa toho mnoho zmenilo. A zmenilo sa aj naše vzťahové a sexuálne prežívanie. Doba je dnes oveľa voľnejšia, spoločenské a kultúrne normy nám dnes umožňujú viac sa nadýchnuť. Ako sa to prejavuje? Žijeme dekadentnejšie, skazenejšie ako naši predkovia? Odborníci upokojujú, o žiadne zemetrasenie v prežívaní našich vzťahov nejde. Párové spolužitie je stále najbežnejší model nášho správania.

Psychológovia však stále viac rozprávajú o sukcesívnej alebo sériovej monogamii. Znamená to, že bežne nemávame viac partnerov súčasne a žijeme monogamne. Ak nám však vzťah už prestane vyhovovať, máme tendenciu súčasného partnera nahradiť novým. Niektorí výskumníci dokonca upozorňujú, že tento model sa stáva dominantným. V skratke: so svojou študentskou láskou zostane dkonca života len malý zlomok ľudí. U väčšiny z nás platí, že náš partner v dvadsiatich piatich rokoch bude pravdepodobne odlišný ako náš partner na dôchodku.

Nové príležitosti

Zmeny trendov nakoniec vidíme aj v bežnom živote. Byť nemanželským dieťaťom v dobe našich rodičov a starých rodičov nebolo úplne bežné a takéto deti si často niesli miernu spoločenskú stigmu. Dnes už je situácia diamet- rálne odlišná. Svadba nie je pre mladých ľudí niečo, na čom by vyslovene trvali. Podľa úda- jov štatistického úradu sa v posledných rokoch na Slovensku štandardne rodia štyri z desiatich detí nezosobášeným rodičom.

Je to pochopiteľné. Dnes žijeme úplne ináč ako naši predkovia. Podľa sexuologičky Dany Šedivej je zásadný rozdiel v tom, kedy a za akých okolností vstupujú do partnerských vzťahov dnešné generácie oproti generáciám ich predkov. Nie tak dávno dozadu bolo bežné, že ľudia celý život prežili v jednej obci. Spravidla si zobrali prvého partnera, ktorý sa naskytol, a aj keby chceli, nemali s čím porovnávať. Dnes je situácia iná. Málokto vstupuje do manželstva s prvým sexuálnym partnerom, navyše máme v porovnaní s našimi predkami neskutočne široké možnosti. Môžeme cestovať, čítať knihy či pozerať filmy, získavať informácie alebo zoznamovať sa s novými partnermi na internete. Mnohé páry aj dnes síce spolu zostávajú z ekonomických či dokonca existenčných dôvodov, v súčasnosti to však už nie je taká neprekonateľná prekážka pre drvivú väčšinu populácie ako v minulosti. S našimi možnosťami prirodzene rastú aj naše očakávania. „Sme nároční. Na autá aj na vzťahy,“ hovorí D. Šedivá.

Opraviť, nevymeniť

Opustiť nefunkčný vzťah a nahradiť ho novým, perspektívnejším nemusí byť nutne zlé rozhodnutie. Naši starí rodičia síce žili v jednom vzťahu celý život, to však nemusí nevyhnutne znamenať, že boli šťastnejší. Vo svojich vzťahoch zotrvávali, lebo nemali reálnu možnosť ich opustiť, ani keď sa trápili. A to nie je reč len o alkoholizme či fyzickom násilí vo vzťahu, ale aj o bežných situáciách, keď si jednoducho dvaja partneri po dvoch desiatkach rokov spolužitia už jednoducho nerozumejú.