V partnerských vzťahoch sa len ťažko stretnú dvaja ľudia, ktorí by boli úplne rovnakí. Jeden necháva pohodené ponožky, kde sa mu zachce, druhý má zase sklony k flirtovaniu a okolo seba asi milión kamarátov opačného pohlavia. Odlišnosť láka, priťahuje nás a po určitom čase niektorých aj štve. Ako zaobchádzať vo vzťahu s nevyrovnanosťou, ktorá sa postupom času môže zmeniť až na nenávisť?

Prečo nás priťahujú odlišnosti?

Bolo by nesmierne jednoduché, keby sme si partnerov vybrali podľa toho, akí sme my sami. Lenže v reálnom svete to chodí väčšinou presne naopak: hľadáme niekoho celkom iného, pretože práve jeho odlišnosť je pre nás zaujímavá. „Vo vzťahoch funguje akási komplementarita, čo znamená, že nás vždy priťahujú ľudia, ktorí sú trošku odlišní alebo majú vlastnosti, ktoré nám chýbajú. Z tejto odlišnosti potom logicky plynú aj iné záujmy a potreby,“ vysvetľuje psychologička Alex Doležalová. Či však bude vzájomná odlišnosť pre partnerský vzťah plusom alebo mínusom, sa podľa  odborníčky odvíja najmä od toho, o akú odlišnosť ide.

„Ak ide o rozdiely v základných osobnostných dimenziách, je dobré vedieť, že aj napriek prípadnej snahe partnera o zmenu sa nedá očakávať výrazný posun. Preto je dobré rozdielnosť prijať ako niečo, čo partnerstvu dodáva určitý náboj, chráni ho pred stereotypom. Kto to nezvládne, pre toho je lepšie rozísť sa,“ hovorí odborníčka. To platí aj pre vzťahy s partnermi, ktorí sú evidentne pre partnerský vzťah nevhodní: majú poruchu osobnosti, prípadne bojujú so závislosťou od alkoholu alebo drog. „Predstava, že negatívne vlastnosti budú slabnúť, alebo že sa dotyčný človek pod vplyvom druhého zmení, nie je realistická a väčšinou býva opak pravdou,“ upozorňuje psychologička. No sú veci, s ktorými sa dá pracovať: „Ak sú dotyční rozumní, ľahko pochopia, že keď jeden rád tancuje a chodí na diskotéky, musí tomu druhému tolerovať zasa nejakú inú ‚neresť‘, napríklad že chodí s kamarátmi na motorkárske zrazy,“ hovorí expertka.

Čo ak je chyba vo vás?

Určite poznáte vo svojom okolí aspoň jedného človeka (častejšie je to možno žena), ktorý sa úplne zmenil potom, čo si našiel nového partnera. Niekedy sa mylne domnievame, že budeme milovaní len v určitej forme, a tak sa prispôsobujeme. To, čo nám však nedochádza, je, že tým potlačujeme svoju identitu a riskujeme, že budeme žiť život niekoho iného, nie náš vlastný. Pritom čaro lásky je práve v tom, že sme milovaní takí, akí naozaj sme. Keď s každou novou láskou zabudneme na celý svoj doterajší život, nemôžeme sa čudovať, že po určitom čase vypláva na povrch nevyrovnanosť: partner chodí cez víkendy na motorky, zatiaľ čo vy na neho doma čakáte a nemáte nič, čo by ste si užili. „Logicky v takomto nevyrovnanom vzťahu trpí potom ten, ktorý nemá svoju „neresť“ a má pocit, že jeho partner sa o neho nezaujíma alebo že ho nemá dostatočne rád,“ hovorí odborníčka.