Vraj je pravda odveká, že šaty robia človeka. Avšak oveľa skôr, než ľudia začali používať šaty na to, aby demonštrovali svoje spoločenské postavenie, majetok či moc, tu boli mená. Mená o svojich nositeľoch vypovedali veľa. Pozrime sa na to, akým vývojom prešli mená, ako ich dnes vyberáme a ako ovplyvňujú detskú psychiku. 

S kým máte tu česť

Podľa nosa poznáš kosa, podľa mena sa v priebehu tisícročí dalo zistiť, aký človek je, čo dokázal – to v prípade, že svoje meno získal až v dospelosti na základe svojho správania alebo zásluh. Aj v dobách, keď začalo byť bežné dávať mená už malým deťom všetkých spoločenských vrstiev, meno o človeku veľa vypovedalo

Meno neodrážalo iba predstavy rodičov, aké by ich dieťa malo byť, aké by malo mať vlastnosti, ale len čo sa začala spoločnosť deliť na vrstvy, odrážalo aj ich spoločenské postavenie a vzdelanie. Starí Slovania vyššieho postavenia, šľachta a kniežacie rodiny, si pre seba vyhradili zložené mená, ako napríklad Vojtech (tešiteľ voja, vojak), Miloslav, Miroslav, Slavomír, Ľudmila, Jaroslav či Boleslav. 

Poddaný ľud používal jednoduché mená ako Dobroš, Chval alebo Odolen, čo boli mená používané ešte v predslovanskej dobe. Jazykovedci zaoberajúci sa históriou mien si všímajú to, že ľudia s vyšším vzdelaním či z vyšších vrstiev vždy vyberali iné mená ako chudoba.

Vplyv profesie a vzdelania

Zaujímavé je, že mená kedysi určené šľachte postupom storočí zľudoveli, zatiaľ čo mená ľudové, bežné na dedinách, zažívajú dnes obrodu predovšetkým medzi vysokoškolákmi, prípadne medzi ľuďmi so záujmom o históriu, umenie a podobne. Ľudmilu alebo Jaroslavu v súčasnosti nájdete skôr na dedinách, oproti tomu s Dorotou či Matejom sa stretnete viac v mestách.

Rozdiely sú badateľné aj pokiaľ ide o zamestnanie. Napríklad pre rodičov pracujúcich v poľnohospodárstve je aj dnes charakteristická nadpriemerná voľba mien typických pre dedinské prostredie začiatkom 20. storočia (Anna, Ján, Juraj). Sú aj mená typické pre iné profesijné skupiny, napríklad Matej mal podľa prieskumov v 80. rokoch nadmerný výskyt u otcov pracujúcich v oblasti vedy, Alžbeta výrazne prevažovala u rodičov v zdravotníctve, Soňa u robotníckych rodičov a pod. 

Vo voľbe mien sa prejavuje tiež vplyv vzdelania rodičov. Rodičia so základným vzdelaním a stredným bez maturity dávajú prednosť ako Juraj, Tomáš, Peter, Katarína či Lucia. Po roku 1989 si ľudia s nižším vzdelaním obľúbili aj cudzie mená, s ktorými sa stretli v seriáloch – Kevin, Jessika či Samanta. Stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní rodičia preferujú mená ako Matej, ďalej Michal, Terézia, Mária, Cyril. Ďalej potom aj mená z literatúry a histórie – Branko, Marína. Svoje typické mená má aj rómske etnikum. Medzi obľúbené patria napríklad Esmeralda alebo Mercedes.

Vplyv doby a módy

Rovnako ako všetko ostatné, tak aj mená podliehajú spoločenským zmenám a módnym trendom. To sa dialo vo všetkých historických obdobiach. Čo sa týka spoločenských vplyvov, obrovskú zmenu vo výbere mien prinieslo kresťanstvo, ktoré začalo šíriť mená hebrejské, biblické a neskôr mená svätcov. Za všetky môžeme menovať Jakuba, Matúša, Mateja, Adama, Jozefa, Michala, Daniela, Máriu, Annu, Evu. 

Ďalšiu veľkú vlnu nových mien priniesla renesancia, počas ktorej sa dostali do módy mená latinské a grécke – Filip, Katarína, Andrea, Veronika, Klára. V baroku sa prvý raz začali masívne dávať mená ako Mária a Jozef. V súčasnosti sa u nás používajú najmä cudzie mená pôvodu hebrejského (biblického), gréckeho, latinského, nemeckého a v menšej miere ostatné germánske a románske, ďalej keltské, orientálne a iné.

Nová doba, nové zvyky

Ďalší nárast menej tradičných až exotických mien prišiel jednak s pádom železnej opony, a potom s rozšírením internetu a ďalších médií, vďaka ktorým človek prichádza bežne do styku s menami, na ktoré by inak nenarazil (alebo iba výnimočne). 

Najčastejším mužským menom je u nás dnes Jakub, nasleduje Samuel, Tomáš, Martin, Lukáš. Najčastejšími ženskými menami sú Sofia, Viktória, Nela, Laura, Ema. Dlhodobo najobľúbenejšie, ktoré sa pravdepodobne o pár rokov stanú zároveň jedny z najčastejších, sú z mužských mien Jakub, Dávid, Adam, Tomáš, Michal, Matej či Lukáš. Zo ženských mien už roky vedie v rebríčku najčastejších Mária. Ďalšími dlhodobo obľúbenými menami sú Anna, Zuzana, Veronika, Katarína, Jana alebo Eva. 

A potom sú tu zmienené mená netradičné. Menej tradičné mená by sa dali rozdeliť na dve skupiny. V prvej sú mená kedysi používané a dnes znovu oživované. Sem patrí Amália, Rozália, Dorota, Berta. V druhej sú mená cudzie – Lara, Melissa, Coco, Scarlett, Chanel, Vivien, Vanessa. Medzi najväčších rebríčkových skokanov uplynulých rokov patrí: Lillien, Mia, Sofia, Thobias, Stella, Thea, Leontína, Laura, Maya, Sebastian, Max či Oliver. V poslednom čase vzrástla obľuba dvoch mien – napríklad Anna Mária, Ján Jakub a podobne.

Vplyv mien na psychiku

Podľa odborníkov má meno na našu psychiku skutočne veľký vplyv. Napríklad už v roku 1956 skúmali vedci zdravotné záznamy 1682 chlapcov a dievčat vo veku 8 až 13 rokov. Počas výskumu zistili, že deti so zriedka používanými menami majú viac závažných psychických ťažkostí než deti s bežnými menami.

Odborníci však zdôrazňujú, že to nie je práve meno, ktoré má na nás vplyv. Našu psychiku ovplyvňuje predovšetkým to, ako k nášmu menu pristupuje okolie. Ak je k nemu okolie netolerantné, odrazí sa to na tom, ako vnímame svoje meno či sami seba.

Treba si uvedomiť, že odmietavý postoj detí k netradičným menám vrstovníkov musí mať niekde korene. Môžeme stokrát hovoriť, že deti bývajú zlé, ale sme to my netolerantní dospelí, ktorí ich rovnakému správaniu učíme. Okrem toho však platí, že každé meno je pekné, keď sa pekne vysloví.

 

Foto: Shutterstock