Financie hrajú v živote každého človeka veľmi dôležitú úlohu a v dnešnom svete to platí obzvlášť. Veľa ľudí však prehnane utráca, alebo na druhej strane prehnane šetria. Existuje zlatá stredná cesta, alebo zázračný návod ako zaobchádzať s financiami? Aj to bude témou nasledujúcich riadkov.  

Držgroš alebo rozhadzovač? 

Peniaze sú našou súčasťou od detstva. Už vtedy pozorujeme, ako s nimi zaobchádzajú naši rodičia a to má potom vplyv na to, ako sa budeme správať v dospelosti, či budeme žiť šetrne, alebo viac míňať. Náš vzťah k peniazom však prechádza zmenami v závislosti od životných udalostí a podľa výšky vzdelania, ale aj finančnej inteligencie. 

Jana mala v 19 rokov a sen kúpiť si vlastný byt. Ihneď po škole nastúpila do práce a začala maximálne sporiť. Vydala sa, keď mala 22 a byt si kúpila spoločne s manželom. Obaja boli sporivé typy a hypotéku dokázali splatiť za sedem rokov. Prišiel však rozvod a vtedy si dnes už 29-ročná Jana uvedomila, ako šialene žila. Zatiaľ čo jej spolužiaci cestovali po svete a mali kadejaké zážitky a skúsenosti, ona behala z práce do práce. Výsledkom bol síce slušný majetok, ale aj životná prázdnota. Toto všetko ju poznačilo tak, že to vzala z opačného extrému. Prestala šetriť a dokonca sú dni, keď má na účte len jedno euro. 

Podľa jej slov by tak nikdy nežila, ak by nevedela, že sú ďalšie peniaze na ceste. Napriek tomu sú zdrojom jej stresu, keďže na ne stále myslí. Občas ju napadne, že čo by bolo, ak by prišla o všetky svoje príjmy, no na druhej strane si hovorí, že ak by sa jej aj niečo stalo, tak by to asi bolo potom všetko jedno. Aj takto teda dokáže zmeniť človeka životná situácia a doviesť ho z jedného extrému do druhého extrému a tie sú skutočne zlé. 

Extrémy sú problém

Patrícia a Ján si vzali hypotéku, ktorú splácali 500 eurami mesačne. Potom však prišla Jánova komplikovaná zlomenina nohy a dlhá práceneschopnosť. Museli preto vypovedať stavebné sporenie a aj jeho dôchodkové poistenie, aby tak mohli pokryť túto splátku. To jediné ich zachránilo od podľa nich potupy, požičať si od rodičov. 

Podľa odborníčky je síce faktom, že kritické situácie zvládnu z materiálneho hľadiska lepšie tí, ktorí majú finančnú rezervu, avšak pravdou je aj to, že zlé pocity a psychické utrpenie môžu byť rovnako veľké ako u tých, ktorí žiadnu rezervu nemajú. 

Veľkú rolu hrá totiž v tomto prípade lipnutie k našetreným peniazom za konkrétnym účelom. Kto sporil viacero rokov na svoju vysnívanú dovolenku a potom musel tieto peniaze minúť na neočakávanú rekonštrukciu domácnosti, sa môže začať ľahko ľutovať, že to celé nemalo zmysel. Podľa odborníčky však neexistuje žiadna iná cesta, ako sa s tým zmieriť a začať odznova.