Deti a my - Claim
Vekový rozdiel vo vzťahu: Aký je ideálny? A záleží na ňom vôbec?

Večná otázka. Aký vekový rozdiel je ideálny? Keď je jeden z partnerov výrazne mladší, veľa ľudí to pobúri a začnú hľadať dôvody, prečo sú tí dvaja vlastne spolu. Ak majú podobný vek, tak ľudia vravia, že ich ubije stereotyp. Nájdeme vôbec na túto otázku uspokojivú odpoveď?

Novodobá kultúrna tradícia

V dobe, kedy sme si partnerov do života nevyberali tak celkom sami, ale keď do toho hovorili rodiny, fungoval najčastejšie model starší muž a mladšia žena. Svadba pripomínala často skôr obchodnú transakciu, do ktorej on prinášal svoj vysoký vek, symbolizujúci životné skúsenosti a finančné zázemie. Nevestiným najväčším prínosom potom, naopak, bývala mladosť zaručujúca plodnosť a tiež relatívnu poslušnosť voči manželovi. O tom, či tí dvaja spolu budú šťastní, nikto veľmi nepremýšľal.

Zmena prišla až v druhej polovici 20. storočia. O príval slobody sa okrem iného postaralo hnutie hippies, vlna ženskej emancipácie a celkové nastavenie spoločnosti, v ktorom sa postupne otočilo aj dlho funkčné „starší má pravdu a je múdrejší“. Pretože, kto dnes uvádza do obrazu? Tí starší sú skôr pozadu. Muži rovnako ako aj ženy. A aj tento fakt zasiahol do skutočnosti, že si skôr vyberáme partnerov podľa modelu „svoj k svojmu“, čo napr. dokazuje zistenie, že v dnešnej Európe je priemerný vekový rozdiel medzi manželmi tri a pol roka, zatiaľ čo v USA dokonca len 2,3 roka.

Zvýšená tolerancia?

Na druhej strane máme za sebou už aj obdobie, kedy sme sa, naopak, cez prsty dívali na všetky páry, ktoré z tohto nízkeho vekového rozptylu vystúpili. Celkovo sa totiž v našej spoločnosti zvyšuje tolerancia voči akýmkoľvek odlišnostiam – vo vzťahoch aj mimo nich. Nehľadiac na to, že sa zvyšuje naša dlhovekosť a už nie je pravda, že by nám vydržal jeden partner na celý život. Zatiaľ čo kedysi spolu partneri žili bok po boku „celý život“ trebárs desať rokov, dnes by celoživotné partnerstvo mohlo trvať pokojne aj päťkrát dlhšie, a to už je takmer proti ľudskej prirodzenosti.

Preto sa rozvádzame a potom nezriedka prichádzajú na rad práve tie zväzky, v ktorých je vekový rozdiel najvýraznejší. Zväzky, ktoré sú minimálne pre jedného zo zúčastnených tými druhými alebo tretími partnerstvami! A aké úskalia so sebou jednotlivé vekové vzťahové varianty prinášajú?

On je starší, ona (výrazne) mladšia

V tomto prípade existuje len jediný fungujúci model, ktorý je založený na tom, že mladšia žena bude voči svojmu výrazne staršiemu partnerovi svojím spôsobom submisívna. Čo na druhej strane predpokladá, že na dotyčnom mužovi bude mať čo obdivovať – často to býva buď žiarivá kariéra, alebo tučnejšie bankové konto. Každopádne to ale musí byť ona, ktorá sa prispôsobí jeho životnému tempu, prijme celoživotné návyky dotyčného.

Problémom môže byť, ak by tomu tak nebolo, lebo „starého psa neprevychováš“. Rozdiel aj v sexuálnej aktivite a nezhody môžu nastať aj pri plánovaní detí. Pokiaľ sa obaja dokážu preniesť ešte cez možné ohovárania a pochybovačov, môže im potom obom taký vzťah len prospieť. Mladšia partnerka môže prijať mnoho partnerových životných skúseností, svojím spôsobom urýchliť určitú fázu vývoja svojej osobnosti. Vo väčšine prípadov si môže po boku staršieho muža zaistiť celkom pohodlný, komfortný život, ku ktorému by sa jej vrstovníci pravdepodobne len dopracovávali.

Ona je staršia, on (výrazne) mladší

V poslednom čase pribúda žien, (často najmä majetných, rozvedených ) ktoré si v neskoršom strednom veku začnú robiť cielené chute na mladých mužov. Ich motívom však nie je láska, nehľadajú nový vzťah ani emočné hlbiny. Ide im skutočne len o prvoplánové rozptýlenie. A na túto „čistú“ a jasne zrozumiteľnú hru mladí muži radi pristupujú. Vnímajú nepochybne lichotivo, že sa o nich zaujíma úspešná, života znalá žena a navyše podvedome predpokladajú, že od svojich starších partneriek získajú nové skúsenosti (a to hlavne tie sexuálne, ktoré ostanú lákadlom číslo jeden).

Aj keď sa z takého vzťahu vyvinie naozajstná, hlboká láska, je nutné s ohľadom na vekovú nerovnosť počítať s tým, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebude doživotná. Môže kvalitne naplniť určité životné obdobie, kedy ona je (ešte) dostatočne vitálna, ale jedného dňa sa z dámy v neskoršom strednom veku stane jednoducho žena v dôchodkovom veku, zatiaľ čo jej mladší partner bude mať stále to najlepšie pred sebou. A to býva aj najčastejšia príčina konca takýchto vzťahov. Už len preto, aby si obaja zachovali ešte svoje partnerské roly a ona sa pre neho nestala niečím ako druhou matkou.

Rovnaká veková hranica

Väčšine vyššie uvedených problémov sa partneri pohybujúci sa v podobnej vekovej kategórii samozrejme vyhnú. V rovnakom veku majú oveľa pravdepodobnejšie rovnaké ciele, potreby, sú si omnoho bližšie čo do sexuálnych potrieb, množstva energie, pravdepodobne aj záujmov či životných názorov. Nie je to však životná idylka, pretože vek nie je najrozhodujúcejším faktorom vo vzťahu dvoch ľudí a okrem toho tu hrozí aj spomínaný stereotyp.

Ak totiž chcete byť vo vzťahu spokojní a šťastní, musí predovšetkým fungovať obojstranná ochota ku komunikácii, ku kompromisu či schopnosť zdieľania (či už toho pozitívneho, či negatívneho). Spolužitie uľahčí aj podobný zmysel pre humor, podobné životné ciele a morálne hodnoty a tiež podobný životný štýl, nielen čo sa týka kultúrneho a športového vyžitia. Keď väčšina z tohto klape, potom je jedno, či máte dvadsať a on o tridsať viac. A môže vám byť jedno aj to, ako sa na vás pozerajú ľudia v okolí. Dôležité je skrátka cítiť sa s tým druhým dobre – bez pocitov, že ste vedľa neho ako dieťa alebo ho musíte vychovávať, bez nadbytočných ústupkov, bez každodenných sklamaní z drobných či väčších rozdielov.

Foto: Shutterstock