Láska a pokoj, povedal by niekto. Vychovávať dieťa je najlepšie v láske a pokoji, povedalo by množstvo ľudí. A tiež v pokore a slušnosti voči svetu a svojmu okoliu. Ak sa o to snažíte, určite sa stretnete s množstvom otázok a prekážok, ktoré sa vám vo vašej výchove postavia do cesty.

Ľudská prirodzenosť

Dieťa by sme radi vychovali v láske k ostatným, avšak prirodzenosť človeka hovorí jasnou rečou. Totiž, že ten, kto bude posledný, sa nenaje. Preto sa derme na vrchol. Buďme silní, a keď budeme aj dostatočne sebeckí, dôjdeme k cieľu rýchlejšie než ostatní. Tým pádom budeme mať výsady a tí ostatní budú tam, kde sme kedysi boli my - v dobách, kedy slovo slušnosť patrilo do nášho slovníka. Buďme však pritom aj maximálne obozretní, pretože nepriateľ nám dýcha na chrbát a chce nás zbaviť nášho postavenia. Hore jednoducho fúka. Vidíte, už sme pri nepriateľoch. Z láskyplných tvorov bojovníci. A boj je to vlastne od prvých chvíľ.

A začína sa to už v škôlke, keď nás iný tvor bezdôvodne bije a onedlho núti odovzdávať v škole peniaze. A môže to tak pokračovať až do dospelosti, keď tí slabší budú pracovať na tých silnejších. To je teda, bohužiaľ, fakt. Na tomto svete je to tak dávno. A k súťaži medzi nami dochádza už v dobe prvých krôčikov, kedy sa deti učia obhájiť si svoje miesto na slnku a pieskovisku. Z hľadiska génov – úspešnejší, teda lepší – je vždy ten, kto je dravší než tí ostatní statní. Ale aj malá ryba sa môže presadiť, to keď presilu dobehne chytrosťou a jej silu použije vo svoj prospech... Ideálny prípad. Koľko takých poznáte? Ten bežný je jednoducho si zabezpečiť tie najlepšie podmienky pre život. Akokoľvek. Je to zrejme pud sebazáchovy.