Možno ste nejakou trpeli aj vy, len o tom vtedy nemal nikto ani tušenia. Deti so špecifickými poruchami učenia dnes nájdeme takmer v každej triede. Často sú nie len terčom posmechu spolužiakov, ale aj predmetom rozčuľovania učiteľov. Nejde o deti lenivé, drzé ani hlúpe. Ich mozog len funguje trochu inak ako mozog väčšiny z nás.

Zlyhávanie v škole

Čo teda presne čakať od špecifických porúch učenia? Predpona dys- znamená, že ide o nedostatočný alebo nesprávny vývoj určitej schopnosti. Jednoducho môžeme povedať, že ide o nedostatočne rozvinuté schopnosti súvisiace so školou a učením. Hlavným kameňom úrazu potom býva predovšetkým slovenský jazyk. 

„Čo sa týka bežného fungovania, náš Ferko je vpredu pred svojimi rovesníkmi. Hoci má len deväť rokov, dokáže sa sám o seba postarať. Nachystá si desiatu, nakúpi domov, čo treba, odvedie mladšiu sestru do školy. Keď však príde rad na domáce úlohy zo slovenčiny, pripadám si, ako by som mala doma prváčika,“ rozpráva 30-ročná Zuzka. 

„Hoci je v štvrtej triede, jeho zošity vyzerajú, ako by sa ešte ani nenaučil písať. Na papieri samé škvrny od pera, písmo uteká na všetky strany, len nie po riadkoch a doteraz si mýli niektoré písmenká. Stojí ma to vždy veľké úsilie napísať s ním úlohy zo slovenčiny, a to dostáva s ohľadom na jeho poruchu polovicu toho, čo ostatní.“

Nie je dys- ako dys-

Skupina špecifických porúch učenia je veľký balík, v ktorom nájdeme niekoľko rôznych typov ťažkostí. Každá z nich má svoje označenie, hoci prax ukazuje, že sa mnohé z nich vyskytujú spoločne alebo sa dokonca prelínajú. Tou najznámejšou a zrejme aj najrozšírenejšou je dyslexia. „Táto porucha postihuje základné znaky čitateľského výkonu, a to rýchlosť, správnosť, techniku čítania a porozumenie čítanému textu,“ vysvetľuje PaedDr. Olga Zelinková, CSc., odborníčka v oblasti pedagogickej psychológie. 

Taký dyslektik potom číta pomaly, neúmerne dlho slabikuje alebo si, naopak, slová domýšľa, predčíta si v duchu, zamieňa písmenká, ako napríklad b–d alebo t–d, alebo nerozumie tomu, čo práve prečítal. Dyslexia ide často ruka v ruke s ďalšou špecifickou poruchou učenia, dysgrafiou. Dysgrafický školáčik má problémy najmä v oblasti písania. Robí mu problém udržať úpravu a skrotiť písmenká tak, aby držali na riadku a nepoletovali všade okolo.

Jeho Achillovou pätou je potom vybavenie si tvaru písmen. Zle si pamätá, ako to či ono písmenko vyzerá, prípadne mu robí problémy, aby tvar, ktorý má v hlave, zreprodukoval na papier. Výsledkom je potom pomalé tempo, veľa chýb a úprava, ktorá by vydesila aj pravekého lovca mamutov, pretože zošit dysgrafika jednoducho spozná každý.