Deti a my - Claim
Umenie ovplyvňovania partnera: Takto ženy “tvoria” svojich mužov 

O tom, že ženy viac či menej ťahajú za nitky, ktoré vedú k ich mužom, vedeli už starovekí myslitelia. Ich nasledovníci im v tom dali za pravdu. Jean-Jacques Rousseau, francúzsky filozof žijúci v dobe osvietenstva, napísal: „Muži budú vždy tým, čím ich urobia ich ženy.“ A platí to aj dnes, hoci “páky”, ktorými nežné pohlavie vplýva na svoje polovičky, sa podstatne zmenili.

Cherchez la femme. Alebo: Za všetkým hľadaj ženu, ako hovorí jedno veľmi staré francúzske príslovie. Aj keď sa väčšinou vzťahuje na intrigy, ľsti a najrôznejšie „ženské“ zbrane, ktorými ženy v priebehu histórie ovládali svojich mužov a dosahovali svoje, jeho význam je v skutočnosti oveľa širší. 

Existujú napríklad ženy, ktoré nechcú dosiahnuť tak celkom „svoje“. Ide im o to, aby niečo dosiahol ich partner. Čo však nie vždy je to isté. Bolo by klišé spájať to iba s vysokým postavením, vplyvom a kopou peňazí. 

Na prvej koľaji

Samozrejme, žena muža nepretvára od základu. To by sa jej, mimochodom, ani nepodarilo. Dokáže však odhaliť jeho slabiny, rozpoznať silné stránky a na základe toho mu pomôcť v raste. Tridsaťpäťročná Denisa tak manželovi pomáha skoro desať rokov. Jej kariéra je až na druhej koľaji, na tej prvej je kariéra jeho. Denisa však odmieta názor, že by sa manželovi obetovala a necíti sa využitá ani zneužitá. Jej úsilie nespočíva v tom, že by sedela doma, upratovala, varila, starala sa o platenie účtov a sebe sa nevenovala. Jej úsilie podľa jej slov spočíva v tom, že manžela nebrzdí, ale podporuje vo všetkom, v čom je dobrý a kde vidí jeho potenciál. 

„Nebyť mňa, sedel by v nejakej zatuchnutej kancelárii a nikam by sa neposunul,“ hovorí otvorene. “Muži si myslia, že je všetko hrozne jednoduché, ale vôbec si neuvedomujú, že ich úspech sa skladá z maličkostí, ktoré dohromady tvoria jeden celok. To ja som manželovi nakúpila kvalitné košele a prinútila ho, aby si zohnal poriadny oblek. Ja som mu zasadila do hlavy myšlienku, že by sa nemal uspokojiť s platom, ktorý nezodpovedal jeho schopnostiam ani kvalifikácii. Keď dostal ponuku na prácu v zahraničí, podporila som ho, aby ju vzal, pretože taká príležitosť sa dvakrát nevyskytne. Ja som pri ňom stála, keď mal toho veľa, a nikdy som mu nevyčítala, že sa vracia neskoro, pretože som vedela, že to inak nejde. Isteže, na svojom postavení má aj vlastnú zásluhu, ale - ako som povedala - nebyť mňa, nikam by sa neposunul. Ja som ho rozhýbala.“

Keď si dva prajú to isté

Pre partnerský vzťah je ideálne, keď si obaja aktéri želajú to isté a keď ich snahy nejdú navzájom proti sebe. To predpokladá rovnaké či minimálne podobné ciele. Ak nie je táto podmienka splnená, stane sa zo snahy pozmeniť partnera či ho niekam posunúť boj, ktorý nemôže dopadnúť dobre. 

Jeden príklad: Keď si Dagmar brala Pavla, naivne si myslela, že jej ho budú všetky kamarátky závidieť. Bol pohľadný, inteligentný, vtipný a ženám sa páčil. Po niekoľkých rokoch zistila, že Pavlovi chýba vlastnosť, ktorú sama považovala za zásadnú – predovšetkým u mužov. Tou je ctižiadosť. Pavol nemal vôbec žiadne ambície, veľké sny a nevedel, prečo by ich mal mať. Ak mal nejaký cieľ, tak to pokojný spokojný život, čo však Dagmar privádzalo k zúrivosti a postupom času začala svojho manžela úprimne neznášať a pohŕdať ním, aj keď nedostatok ambicióznosti bol jeho jediný prehrešok. 

Mimochodom, sama to priznáva: „Považovala som ho za papuču. Moje kamarátky sa na stretnutiach chválili, čo ich manželia dokážu, ako ich povýšili, a ja som mlčala. Nemala som sa čím pochváliť. Predsa im nebudem vykladať, že môj muž chodí rád na prechádzky a jazdí na bicykli? Keby aspoň na tom bicykli urobil nejaký rekord, ale jeho rekordy nikdy nezaujímali. Žena si potrebuje svojho muža vážiť. Aspoň ja áno. Nemusím mať vedľa seba prezidenta ani milionára, ale niečo by ho malo zaujímať. Naozaj, stačil by záujem, keď už mu chýbajú schopnosti.“ Manželstvo skončilo po pätnástich rokoch veľmi nepríjemným rozvodom a úplným rozbitím všetkých rodinných vzťahov. Ich tri deti kopírujú názory svojej matky, že otec nie je na nič dobrý, a nestýkajú sa s ním.

Prečo to robia?

Žena si svojho muža potrebuje vážiť. To je naozaj jeden z hlavných dôvodov, kvôli ktorým niektoré ženy venujú toľko úsilia tomu, aby pomohli svojmu partnerovi. Často majú pocit, že bežné veci nestačia na to, aby si muži zaslúžili ich úctu i úctu okolia, a túžia mať vedľa seba ambiciózneho partnera alebo rovno hrdinu. 

Ďalším dôvodom môže byť túžba po lepšom spoločenskom postavení, po možnosti sa partnerom chváliť pred známymi, po vyššom životnom štandarde. Môže to byť aj celkom nezištná snaha pomôcť niekomu, o kom si myslím, že je napríklad talentovaný, alebo že v sebe skrýva veľké možnosti, ale kvôli nedostatku sebavedomia si to jednak sám poriadne neuvedomuje a jednak sa nedokáže presadiť.

Pozor na výčitky

Nie všetci muži si uvedomujú, že im ženy pomáhajú, pretože podpora môže byť – a často je – veľmi nenápadná a neokázalá. K vetám typu „to len vďaka mne si tam, kde si“ sa ženy uchyľujú v hádkach alebo až potom, čo sa im partner „odvďačí“ milenkou alebo žiadosťou o rozvod. Problém je v tom, že mužom veľakrát vôbec nedochádza, že to tak je, a teda nevidia dôvod, prečo by mali byť partnerke vďační. Istú úlohu hrá aj samoľúbosť. Rozprávajte niekomu, kto práve dosiahol úspech a opája sa svojimi schopnosťami, že by mu boli na nič, keby nestretol vás. Urazí sa, naštve sa a odmietne o niečom takom čo i len uvažovať, takže ste zase na samom začiatku. Mnoho práce, ale žiadna vďaka.

Najlepším riešením je v takom prípade prehltnúť svoju hrdosť a pokúsiť sa pochopiť, že partner nie je (alebo nemusí byť) nevďačný naschvál, len niektoré veci nevidí. Je to ťažké, ale čím viac si človek vynucuje, tým si znižuje pravdepodobnosť, že to dostane.

Text: Elena Jesenská