Našu osobnosť utvára viacero faktorov ako gény, výchova, vplyv vrstovníkov, školy, prostredia, v ktorom sa hýbeme, ale i skúsenosti, ktoré zbierame počas života. Veľký vplyv však má aj ďalší zásadný faktor - poradie, v ktorom sme prišli na tento svet. Premýšľali ste niekedy o tom, prečo sú medzi súrodencami častokrát také veľké rozdiely?

Veľké nároky

Všetci chceme byť v niečom prví - od športu až po súťaže. Aj prvenstvo v narodení odjakživa znamenalo aj takmer vo všetkých kultúrach obrovskú výhodu. Prvorodení zvykli častokrát dediť privilégiá, majetky a podobne.

S prvorodenstvom idú ruka v ruke aj veľké nároky rodičov na dané dieťa. Tí chcú totiž prostredníctvom neho zrealizovať svoje nenaplnené sny. Očakáva sa od neho preto, že bude pokračovať v rodinných tradíciách, z tohto dôvodu sú takéto deti často konzervatívnejšie. Prvorodené dieťa má však aj väčšiu tendenciu rozkazovať.

Medzi príbuzenstvom sú takéto deti často na výslní. Aj rodičia si zvyknú robiť fotografie, videá a zaznamenávať každý krok svojho zázraku. Je to predsa prvý raz, čo im rastie človek priamo pred očami. 

Rola „veľkého“ súrodenca

Nadmerne spoľahlivé a správajúce sa podľa zásad rodičov. Aj takto možno označiť deti, ktoré prídu na svet ako prvé. Rodič je pre nich veľkým vzorom a chcú sa mu priblížiť. S príchodom súrodenca sa však začnú vnímať ako veľké. 

Túto rolu staršieho, šikovnejšieho a rozumnejšieho zvyknú prvorodenci radi prijať. Preto bývajú svedomití a spoľahliví aj v dospelosti. Treba si však ako rodičia dať pozor nato, aby sa vaša prvorodená ratolesť príliš nefixovala na úspech.  V prípade neúspechu mu treba dať najavo, že úspech pre nás nie je natoľko dôležitý a že aj pri nezdare môže očakávať vašu otvorenú náruč. To posilní váš vzájomný vzťah, ale aj jeho zdravé sebavedomie. 

Deti bez fotiek

Časté označenie, ktoré platí pre druhorodené deti, ale aj pre tretie, či štvrté dieťa v poradí. Nadšenie rodičov s akým si fotografovali svoj prvé dieťa, aby zachytili celý jeho vývoj, akosi opadá. Príznačne je aj to, že aj v literatúre sa viac píše o prvorodených ako tých ďalších. To však neznamená, že ďalšie deti sú menej zaujímavé.

Vezmime si len ich osobnosť. Kým prvorodení musia ísť v šľapajach rodičov, druhorodeným sa dopraje väčšej voľnosti a musia si hľadať cestu, ktorou majú ísť, sami. Ani pravidlá rodičov nie sú pre nich už tak prísne, ako tomu bolo pri prvom dieťati. Nie, žeby ich mali menej radi, ale rodičia bývajú z toho všetkého viac unavení a preto zvyknú mávnuť rukou. Niektoré druhorodené deti to však zvyknú brať aj negatívne a myslia si, že od nich rodičia nič nečakajú a nechávajú ich len tak. Preto by ste si na tento prístup mali dať pozor. 

Rozdielnosť 

Druhorodené deti síce tiež prijímajú normy rodiny, no zďaleka za to nie sú rodičmi ocenení tak, ako ich starší súrodenec. Výsledkom toho je, že vzdávajú svoj boj s prvorodeným a začnú si hľadať iné ciele, aby na seba upozornili. Aj preto je u nich väčší sklon k radikalizmu, viac riskujú a sú viac uzavretejší, lebo trpia pocitmi menejcennosti. V dospelosti však bývajú druhorodení viac veľkorysejší a nemajú problém prijať kompromisy, zatiaľ čo prvorodení sú viac autoritárski. 

To najlepšie na koniec? 

Bejamínom, ako sa vraví posledným narodeným deťom, patrí rozpoltenosť. Sprevádza ich hojdačka emócií a skúseností. Z dynama, ktoré je nadupané energiou, sa vedia zmeniť na bezmocných úbožiakov. 

Jedným z možných dôvodov týchto zmien môže byť to, že sa s nimi podobne zaobchádza. Chvíľu sa s nimi doma každý mazná a rozmaznáva ich, no hneď nato sa im dostane podceňovania a výsmechu. V sebaobrane si preto vypestujú akúsi aroganciu, ktorá im pomôže zakryť všetky pochybnosti o nich samých. Zvyknú byť preto impulzívni. Aj preto niečo urobia a až tak začnú premýšľať o dôsledkoch svojho konania. Často si dávajú aj predsavzatie, že si ich budú ľudia všímať a zanechajú nejakú stopu. Chcú totiž ukázať starším súrodencom, rodičom a svetu, že s nimi musia počítať. 

Rada na záver 

Ak máte súrodencov, s ktorými si nerozumiete príliš dobre, skúste sa na nich pozrieť z hľadiska teórie súrodeneckých konštelácií. Tie vám dokážu odhaliť, prečo sa správajú tak, ako sa správajú. Keď spoznáte možné príčiny ich správania sa, tak s určitosťou ľahšie nájdete aj pochopenie. 

Ako rodičia si musíte v prvom rade uvedomiť, že deti si nevyberajú poradie, v ktorom sa narodia. Preto nechajte vaše prvé dieťa voľnejšie dýchať a druhorodeným dajte najavo, že aj od nich máte veľké očakávania. Benjamínov zasa podporujte, ale v žiadnom prípade ich nerozmaznávajte. 

Najlepšie však spravíte, ak budete spravodliví. Aj keď poradie, v ktorom sa narodil, bude každého jedinca do určitej miery ovplyvňovať, nie je nič horšie ako krivda. Tej sa rodičia často dopúšťajú aj nevedomky.