Kto má viac vláčikov, kto lepšiu autodráhu, čí otec šoféruje smetiarske auto, kto má lepší tablet, kto už dal dievčaťu pusu, kto zarába viac peňazí, kto má lepšie auto a kto viac centimetrov tam dolu. Rivalita a súťaženie je tradičná mužská disciplína, a niektorí psychológovia ju neváhajú nazvať ako prekliatie mužského rodu. Venujú sa jej však s obľubou aj ženy.

Začína to u detí

Súťaživosť sa u detí prejavuje už od troch až štyroch rokov. Keď pri jednom z psychologických pokusov rozdali deťom v predškolskom veku kocky s inštrukciou, aby postavili niečo lepšie než ostatné deti, vykazovali lepšie výkony, ako keď sa s kockami hrali samy. Tendenciu predvádzať svoje lepšie stránky máme dané po celý život. Úspech a neúspech ovplyvňuje postavenie v škole rovnako ako sociálne rozdiely, teda kto má drahšie autíčko a lepší tablet.

Zatiaľ čo však dievčatká začínajú pomerne skoro kooperovať, chlapci pokračujú v súťažení, kto dal prvú pusu, kto videl prsník a povracal sa po prvej cigarete. Po ôsmom roku veku dieťaťa začína byť sebahodnotenie stabilné, aby sa prudko rozkývalo v období puberty. Okolo šestnásteho roku má človek tendenciu posudzovať sa predovšetkým podľa reakcií druhých. Niekto z toho vyrastie, niekomu to podľa odborníkov zostane navždy.

Posledné slovo má žena

Stará známa evolučná psychológia a zákony prírodného výberu tvrdia, že muž musel byť v minulosti predovšetkým dobrým lovcom, bojovníkom, remeselníkom, zatiaľ čo žena si musela predovšetkým vedieť nájsť a zvoliť zdatného partnera. Takto a pri výchove detí sa u žien rozvíjala sociálna inteligencia, zatiaľ čo u mužov neboli tieto vlastnosti až také dôležité pre ich úspech. Porozumenie a empatia oslabovali tvrdosť, súperenie. Súperenie a rivalita sú tak podľa niektorých teórií dané geneticky.

Podľa psychológa Steva Buddulpha vychádzajú zo základných inštinktov, z boja o územie, teritórium, ženu, moc, slávu, úspech či peniaze. Vodcovia tlupy odjakživa museli ukazovať silu a moc, aby nepriateľom nahnali strach a uhájili svoje územie. Súťaživosť samcov je dobre známa aj medzi zvieratami. Stačí spomenúť súboje jeleňov alebo pávy, ktoré sa snažia samicu ohromiť svojim roztvoreným farebným chvostom. Zatiaľ čo však pri pávoch a jeleňoch rozhodne sila alebo prevaha, ľudský samec sa môže snažiť ako chce, ale o výsledku, teda o tom, kto dostane právo na reprodukciu a šírenie svojich génov, rozhoduje nakoniec vždy žena. Fyzická sila už dávno nie je hlavný argument, i keď ďalšie disciplíny v súťaživosti, ako je intelekt, kultivovanosť a znalosti, získavajú na cene až neskôr a niektorí sa k otestovaniu týchto vlastností nikdy nedostanú.

Ani minulosť nebola iná

I keď to podľa historických filmov či literatúry môže vyzerať, že v minulosti mal muž pri výbere partnerky väčšie slovo, psychológ Jeroným Klimeš si veľké ilúzie nerobí. Mechanizmus finálneho výberu bol podľa psychológa vždy rovnaký. Romantické predstavy o rytierskych súbojoch, v ktorých víťaz získal ako hlavnú trofej svoju vyvolenú, vidí tiež v oveľa triezvejšom svetle. „Čo sa týka porovnávania síl a súbojov, mužov to jednoducho bavilo, chceli sa pobiť a rozbiť si hubu. Dnes sa to rieši skôr v krčme,“ dodáva špecialista.