Ešte nedávno bolo módne stále sa niekam ponáhľať, mať tonu povinností a hlavu „ako pátrací balón“. Dnes už, našťastie, vieme, že nadmerný stres nám škodí. Našej duši, telu, ale aj kráse. Ako spoznať, že nás stres začína skutočne ohrozovať a ako sa voči nemu brániť?

Naháňanie sa za bohatstvom

Na bohatstve, úspechu alebo drahých topánkach nie je nič zlé. A je dokonca pochopiteľné, že ich chcete mať. Len by pre nás všetkých malo byť pochopiteľné aj to, že všetko niečo stojí, a keď vysiľujeme telo stresom, musíme jeho výkony oceniť následným odpočinkom, odreagovaním, radosťami a sebaláskou. A to je práve ten najproblematickejší moment. V honbe za hnuteľnosťami aj nehnuteľnosťami sme podľahli dojmu, že nikdy nebudeme dosť dobrí, a sebaláske tak trochu podrezali konár. Veď ešte nikdy nebolo toľko psychických ochorení ako dnes. Tieto ochorenia nie sú dôsledkom ničoho iného, ako nášho stáleho stresovania seba samých tým, čo všetko by sme ešte mali, aby... aby vlastne čo? Aby nás ocenil niekto iný, alebo my sami? Malo by nám záležať len na tom druhom. Múdri ľudia totiž vedia, že to, ako vnímame sami seba, predurčuje tiež to, ako nás vidí naše okolie.

Následkom vytrvalého distresu, okrem iného, je mnoho chorôb, tie tzv. civilizačné nevynímajúc. Dlhodobý stres má totiž priamy vplyv na krvný tlak, ktorý sa časom už trvalo drží vo vyšších hodnotách. Stresovaní ľudia k tomu aj často veľa jedia, málo sa hýbu, takže priberajú. Prichádza nadváha, po nej obezita a s ňou často súvisí diabetes 2. typu. No a vysoký tlak, obezita a diabetes 2. typu dohromady vyvolávajú komplikované ochorenie, tzv. metabolický syndróm, ktorý dnes ešte v súvislosti s kardiovaskulárnymi chorobami patrí k tým najčastejším príčinám predčasného úmrtia. Nadmerný stres pritom súvisí, bohužiaľ, aj s vyšším rizikom rakoviny. Nespôsobuje ju priamo, ale oslabuje prirodzené bariéry, ktoré telo zdravého, nestresovaného človeka chránia pred všetkým, čo mu je cudzie – teda aj pred rakovinovým bujnením. Zdravé telo sa mu ubráni, vystresované a oslabené jednoducho nie. Našťastie pre nás všetkých, kým dôjde k devastujúcim účinkom stresu, trvá to prinajmenšom mesiace, skôr však roky, takže máme dosť času im predísť.

Akútne prejavy

Stres má však aj okamžité následky. Vnútri tela totiž spúšťa neuveriteľné množstvo dejov. Zvyšuje sa produkcia hormónu adrenalínu (vyzýva k boju), noradrenalínu (núti k únikovej reakcii), výrazne sa mení aj hladina ďalšieho stresového hormónu, kortizolu. Pri strese sa mnohé vnútorné pochody zrýchlia – srdce šialene bije, dych je plytkejší a rýchlejší. Sprevádzať vás môžu pocity „hŕč v krku“, stiahnutého žalúdka, sucha v ústach a, naopak, spotených dlaní, zátylku aj podpazušia. Pri strese vás môže bolieť aj hlava, motať sa vám, výnimkou nie je ani zvýšená citlivosť, nervozita, podráždenosť. Pretože telo sa skrátka ocitá v krízovej situácii a podľa toho reaguje. Dokonca tak mnohokrát robí aj pri kladnom eustrese, ale tam to neprekáža. Tam ide o krátkodobé pôsobenie korunované radosťou, úspechom, ziskom. Pri distrese vlastne len strácame. A týka sa to, bohužiaľ, aj našej krásy a mladosti.