Myslíte si, že poruchy príjmu potravy sa vyskytujú takmer výhradne u dievčat v puberte? Omyl! Podľa najnovších výskumov sa priemerný vek, kedy si žena vytvorí poruchu jedenia, zodvihol na staršie tridsiatničky a mladšie štyridsiatničky. Áno, ste to vy, vaše kamarátky a kolegyne; ženy, ktoré by podľa všetkého mali byť múdre a so svojím telom zmierené.

Žien stredného veku, ktoré trpia poruchou príjmu potravy, nepribúda len v Spojených štátoch, kde sa výskum konal, ale aj v Slovenskej republike. Podľa údajov Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky SR k najväčšiemu nárastu anorektičiek a bulímičiek v posledných piatich rokoch došlo u žien vo veku 35 – 39 rokov (takmer trikrát viac pacientov) a vo veku 45 – 49 rokov (o päťdesiat percent viac pacientov). S týmto trendom sa lekári stretávajú aj pri hospitalizáciách. Situácia je nebezpečnejšia, pretože na poruchy príjmu potravy sa skutočne umiera. Dokonca najviac zo všetkých psychiatrických chorôb vrátane depresií alebo schizofrénie!

Pozor na traumy a stres

Prečo sa tento problém tak dotýka žien stredného veku? Ako to, že ich pred niečím takým nechránia životné skúsenosti a určitý, časom nadobudnutý nadhľad? Podľa odborníkov u žien, ktoré si poruchu vytvoria v neskoršom veku, väčšinou nejde o telesný imidž, ale skôr o neschopnosť vyrovnať sa s nejakou zásadnou životnou zmenou. „U týchto žien sú spúšťačom najčastejšie stresy a traumy stredného veku, ako sú odchody detí z domu, rozvody, náhle úmrtia v rodine, strata práce a najnovšie aj výrazný strach zo starnutia,“ hovorí Hana Papežová, vedúca lekárka Centra pre liečbu porúch príjmu potravy Psychiatrickej kliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.

Ženy si často myslia, že pomocou kontrolovania jedla dosiahnu kontrolu nad životom ako takým. Nie je preto prekvapením, že najlepší kandidáti na poruchy jedenia sú ľudia ctižiadostiví. Pozitívnou správou je, že staršie ženy sú ochotnejšie sa liečiť, a pokiaľ sa im dostane pomoc včas, vylieči sa polovica z nich. Základom liečby je podľa Hany Papežovej zmena: „Chce to rozhodnúť sa pre zmenu jedálneho režimu, vzťahu k sebe a požiadavkám na seba. A tiež ide o to, nájsť si v živote iné hodnoty, záujmy, aktivity, ktoré neredukujú hodnotenie kvality života na kvalitu zovňajšku.“ Tieto zmeny sa však nesnažte naštartovať samy. Liečba by podľa Hany Papežovej vždy mala byť profesionálna, pretože ide o chorobu, ktorá skutočne ohrozuje život.

Hľadajte v génoch

Ak patríte ku kandidátkam na anorexiu a bulímiu v strednom veku, asi to už viete. „Ženy, ktorým problémy hrozia, to väčšinou vedia, ale venujú mnoho energie tomu, aby problém zatajili,“ tvrdí Hana Papežová. „Nutkavé myšlienky na diéty a zovňajšok, úzkosti spojené s jedlom a porušením diét, myšlienky na jedlo alebo vracanie či zneužívanie preháňadiel totiž zásadne ovplyvňujú celý život –pracovnú schopnosť, koncentráciu, partnerské vzťahy a aj schopnosť venovať sa druhým.“

Rizikové faktory je možné podľa lekárky vystopovať počas dospievania alebo v rodine. Aj podľa amerických a britských odborníkov sa stále častejšie ukazuje, že zárodok je v génoch. Opýtajte sa v rodine na detaily akejkoľvek poruchy vašich najbližších. Buďte mimoriadne obozretná, keď dôjde k diéte alebo extrémnemu cvičeniu. Je to obzvlášť dôležité, pokiaľ máte vlastnosti typické pre anorektičky: perfekcionizmus, alebo bulimičky: impulzívnosť.

Znižujte riziká

Najlepšia cesta, ako predísť poruche príjmu potravy, je nenechať sa ovládnuť emóciami, vybudovať si silné a zdravé telo a zvládať stres. Držte sa krátkych, intenzívnych cvičení a pre rýchlejšiu úľavu od stresu vyskúšajte akupresúru – položte si štyri prsty na spánky a minútu ich krúživými pohybmi masírujte. Ak vás postihne traumatická udalosť, porozprávajte sa s priateľmi alebo vyhľadajte pomoc psychológa. Duševnú rovnováhu nájdete i v joge. Tak isto neváhajte ponúknuť pomocnú ruku kamarátke, pokiaľ u nej rozoznáte varovné príznaky. Porozprávajte sa s ňou a pomôžte jej vyhľadať profesionálnu pomoc. Toto je 5 situácií, kedy sa treba báť.