Tiež sa niekedy cítite nespokojní sami so sebou? Máte pocit, že musíte dokonale vyzerať, pracovať, starať sa o rodinu, inak by váš život stratil zmysel? Perfekcionizmus má dve tváre. Je to dôležitý predpoklad úspechu, rýchlo sa však môže zmeniť na problém, ktorý prináša nečakané následky.

Kde je hranica?

Hranica medzi tým, čo je ešte „normálne“ a čo už patologické, je veľmi krehká. Ako hovorí psychologička Jarmila Švédová, záleží na tom, čo a kým sa považuje za normálne: „Vysoké nároky na seba samého, cieľavedomosť, svedomitosť, zodpovednosť a precíznosť sú pozitívne hodnotené vlastnosti, ktoré najmä v pracovnej oblasti zaručujú úspech.” 

“Ak sa však stávajú posadnutosťou a nevedú k spokojnosti, ale k neustálemu nutkaniu byť ešte lepším, je to problém. Meradlom veci je človek sám. Mal by sa zamyslieť a uvedomiť si, čo je pre neho prirodzené, čo akceptuje a čo už mu prináša iba trápenie,“ dodáva odborníčka.

Podľa psychologičky Markéty Kačerovej zistiť, či je pre vás perfekcionizmus dôležitým predpokladom úspechu alebo skôr problémom, môžete iba tak, že si dovolíte na chvíľu „sa zastaviť“ a byť v kontakte sami so sebou, so svojím vlastným prežívaním. „Zistíte tak, či vás táto snaha ešte poháňa, alebo vás už vláči,“ hovorí psychologička. 

Dôvody vzniku perfekcionizmu

Najčastejšie tento sklon vzniká vplyvom určitého spôsobu výchovy. Ak ste vyrastali v rodine, kde rodičia očakávali, že budete vo všetkom vynikať a chválili vás iba za výrazné úspechy, už v detstve ste získali pocit, že si uznanie, prípadne lásku, zaslúžite len bezchybnými výkonmi. 

Príčinou perfekcionizmu však môže byť aj snaha mať všetko pod kontrolou. Týka sa najčastejšie ľudí, ktorí si v detstve vo svojej fantázii vytvorili akýsi „dokonalý svet“, ktorého pravidlá sa snažia aplikovať aj na súčasnú realitu. Za perfekcionizmus môžu aj médiá, ktoré nám podsúvajú dokonalé vzory ako modelky, ktoré často trpia až poruchami príjmu potravy.

„Perfekcionizmus sa v kontexte porúch príjmu potravy prejavuje okrem iného prísnou sebakontrolou, disciplínou a najmä striktným dodržiavaním jedálneho lístka. V kombinácii s nízkym sebavedomím, pochybnosťami o sebe a túžbou po ocenení ostatných však nevedie k vnútornej spokojnosti, ale k ďalšiemu a ďalšiemu obmedzovaniu a postupne k strachu z jedla, prípadne k strachu z priberania,“ opisuje psychologička.