Je jedno, či sa s vami pohrá zdravie, život vám do cesty postaví smrť, vezme vám prácu, či vás súhra náhod pošle k osobnému bankrotu. Život sa v tej chvíli obráti hore nohami. Čo bolo, nie je a čo bude, len ťažko povedať. Spoľahnúť sa môžete len na to, že nič už nebude ako predtým. Otázkou je, aké to vlastne bude?

Sila prepadu

Závisí to od toho, ako sa so svojou situáciou popasujete. Do akej miery budete naštvaní, ochromení. Ako veľmi vás to zlomí. Každá zlá udalosť má svoju konkrétnu silu, ktorá sa ešte mení od človeka ku človeku. Ale schéma toho, čo sa odohráva, je – aspoň na začiatku – podobná. „Prvá reakcia je zahltenie. Šok. Ak je niekto v šoku, vidí iba hroznú udalosť, ktorá vizuálne zapĺňa nielen jeho priestor, ale aj jeho vnútorný svet. A kým sa na to koncentruje, nemá šancu vidieť, že existujú aj ďalšie možnosti. To, čo môže robiť, alebo to, čo môže zo situácie vyťažiť," ponúka pohľad odborníka psychológ a gestalt terapeut Martin Krajča.

Keď sa to „niečo" stane, môže do vás kdekto hučať, že bude dobre, vy mu neveríte. Okolie to navyše robí tak trochu sebecky. Chce utíšiť aj seba, pretože si s vašou situáciou nevie rady. „Sociálna psychológia tento jav opisuje ako obranný mechanizmus zvaný sladké citróny. Ako snahu za každú cenu hľadať dobré v tom zlom," dopĺňa odborník. Vo chvíli šoku je na to však príliš skoro.

Bez pevnej pôdy pod nohami

Vzápätí si vás totiž začne podávať pocit, že všetko odvial vietor. „Charakteristická je strata istôt, pocity paniky, ohrozenia. Bytostné „ja“ človeka a krízová situácia sa vnímajú, akoby splývali do jedného: existuje len kríza a nič okolo," podotýka odborník a dodáva: „V kritickej fáze väčšinou reagujeme pudovo a podvedome. Preto aj príliš nepomáha rozumné dohováranie druhých. Niekedy sa ľudia tiež dostávajú do regresného stavu, reagujú na nižšej vývojovej úrovni a potrebujú, aby ich život chvíľu viedol niekto iný.“ Strata musí prebolieť, chorobu musíte prijať, svoju závislosť si uvedomiť, no u každého to trvá inú dobu.