Únava sprevádza väčšinu pracujúcich ľudí. Niekedy však nejde len o nevyspanie a zmenu životného štýlu. Príčina môže byť aj o niečo vážnejšia. Ako spoznať problém?

Chronický únavový syndróm trápi stále viac ľudí na celom svete. Príčiny tejto choroby a liečba, ktorá by postihnutým stopercentne pomohla, však dosiaľ nie sú známe. Každopádne sa vie, že toto ochorenie sa často začne nejakou akútnou infekciou, napríklad silným nachladnutím. Po vyliečení sa však nedostaví úľava, skôr naopak – príznaky infekcie síce odznejú, no nastúpi pocit neprekonateľnej únavy a vyčerpania. Určite máte aj vy vo svojom okolí niekoho, kto týmto syndrómom trpí. Alebo ste to vy sami?

Ako ho poznáme?

To je práve ten problém! Diagnostikovať chronický únavový syndróm je pomerne náročné. Napriek tomu existujú určité príznaky, ktoré by sme nemali podceniť. Medzi tie, ktoré sa pri únavovom syndróme objavujú najčastejšie, patrí dlhodobo zvýšená teplota, bolestivé uzliny či bolesť v krku, bolesti a ochabnutosť svalov a kĺbov, bolesti hlavy, pretrvávajúca dlhodobá únava po krátkodobej námahe, trebárs po cvičení alebo sexe, poruchy spánku a rôzne problémy, ako je zmätenosť, zabúdanie, zlá nálada či ťažké sústredenie.

Toto všetko však, samozrejme, môžu byť aj príznaky iných chorôb a naopak, pri chronickom únavovom syndróme sa môžu vyskytnúť ďalšie symptómy. V podstate ide totiž o stav, kedy celkovo ochabuje organizmus, ako by bol smrteľne unavený, a to nielen v podobe dlhodobej – minimálne polročnej – život sťažujúcej únavy, ale v celkovom fungovaní. Preto sú postihnutí bez energie a ich telo nie je schopné brániť sa chorobám, teda ochorejú častejšie než ostatní.

Príčina neznáma

Ako už bolo povedané, jednoznačná príčina chronického únavového syndrómu zatiaľ nebola objasnená. Existujú náznaky, podľa ktorých by syndróm mohol súvisieť s herpetickými vírusmi či chlamýdiovými infekciami, ktoré v sebe nosí veľa z nás, niektorí bez toho, aby o tom vedeli. Tieto vírusy nezmiznú po vyliečení prvej nákazy, ale schovajú sa vnútri našich buniek a vyhladiť ich z organizmu je prakticky nemožné. Potom stačí nepriaznivá konštelácia a infekcia opäť prepukne. Iní odborníci spájajú únavový syndróm s psychickými chorobami, napríklad s depresiami – v tomto zmysle by teda chronický únavový syndróm bol de facto tiež skôr psychickou chorobou.

Niektoré štúdie potom naznačujú, že vinníkom by mohli byť tzv. cytokíny, čo sú látky, ktoré sa vo veľkom množstve uvoľňujú po napadnutí organizmu vírusmi. Po vyliečení ich tvorba ustáva, v prípade chronického únavového syndrómu však možno pokračuje ďalej, čo organizmus extrémne vyčerpáva. Potom by teda vlastne išlo o autoimunitné ochorenie podobné alergickým reakciám. Dedičnosť únavového syndrómu zatiaľ nebola preukázaná.