Každé ráno sa trikrát vraciam ku dverám: naozaj som byt zamkla, alebo sa mi to len zdalo? Cestou do práce potom premýšľam o tom, či za moju neschopnosť zapamätať si takú banalitu môže stres a priveľa pracovných povinností, alebo zhoršené fungovanie mozgu. Je možné zvíťaziť nad svojou pamäťou? A na ako dlho?

Dnešná doba je roztržitá, plná stresu a zo všetkých strán sa na nás valia informácie. Väčšinu z nich zabudneme, pretože nie sme schopní sa na ne koncentrovať. Znie to logicky: čomu nevenujeme dostatočnú pozornosť, to si nepamätáme. Kedykoľvek sa nám stane niečo také á la stretnutie po rokoch, žehlička, svetlá, zamykanie alebo zbytočná cesta do chladničky - hovoríme, že sme zabudli. V mnohých prípadoch to však nie je pravda. Informácie sa nám do pamäti ani nezaznamenali. Minuli nás, pretože sme sa na ne dostatočne nesústredili.

„Tieto príhody nesúvisia ani tak so zlou pamäťou, ako skôr s vlastnou nedisciplinovanosťou. Dovoľujeme našej mysli, aby bola rozbehaná v mnohých smeroch. Cestou z bytu myslíme na to, aké schôdzky nás počas dňa čakajú, čo kúpime na večeru, a vôbec sa nesústredíme na činnosť, ktorú práve robíme. Niet sa čomu čudovať, že si potom niečo nepamätáme, keď sme vlastne duchom neprítomní,“ vysvetľuje Danuša Steinová, predsedníčka Českej spoločnosti pre trénovanie pamäti a mozgový jogging. Niekedy sa podobným príhodám zasmejeme, inokedy zažijeme poriadny trapas. Lenže roztržitosť môže mať i nepríjemné následky. Preto je dobré naučiť sa našu myseľ ovládať. „Poviete si, že si napríklad chcete uvedomiť, či ste zamkli byt. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je vizualizácia tohto deja. Čo si dokážete predstaviť a spojiť s niečím, čo poznáte, to si tiež dokážete zapamätať. 

Ako funguje pamäť?

Pamäť je jednou z najdôležitejších schopností ľudského mozgu. Vďaka nej vieme čítať, písať a môžeme si vybavovať najrôznejšie spomienky. Odborníci ju delia podľa rôznych hľadísk. Najčastejšie na pamäť krátkodobú, ktorú uplatňujeme predovšetkým pri riešení každodenných problémov a využitie informácií v nej uložených je časovo i kapacitne obmedzené, a pamäť dlhodobú. V nej sú uložené informácie, ktoré človek potrebuje počas veľkej časti svojho života. Ľudský mozog sa v procese evolúcie vyvíjal tak, aby nebol presýtený a pomohol nám v kritických okamihoch života. Z tohto dôvodu je kapacita pamäti v ňom uloženej obmedzená, pri krátkodobej napríklad na 5 až 9 informácií pri jednom vneme.

Mozog je sval, ktorý, ak ho budete priebežne trénovať, posilníte a výrazne tak zvyšujete šancu, že vás nezradí ani vo vyššom veku. Aj keď je vývoj ľudského mozgu ukončený zhruba v 25 rokoch a potom už sa postupne zhoršuje, problémom s pamäťou sa dá v mnohých prípadoch vyhnúť práve pravidelným tréningom. Najčastejším zabijakom pamäti totiž nie je vek, ale práve jej zanedbanie a netrénovanie. Keď to vieme, prečo trénuje len hŕstka ľudí? Odpoveď je jednoduchá: sme pohodlní. „Väčšina ľudí nevidí dôvod začať s tréningom, kým sa neobjavia prvé problémy. To je chyba. Najlepším liekom proti chátraniu pamäti je totiž celoživotná aktivita, činorodosť a záujem o nové veci,“ hovorí psychológ Marek Preiss z Psychiatrického centra v Prahe.

Aktivita lieči

S trénovaním pamäti je vhodné začať kedykoľvek. Čím skôr začnete, tým lepšie, a začať sa dá napríklad už v detstve. Pre deti existujú špeciálne tréningové programy založené na hre, majú k dispozícii obrázky, hračky, pastelky a od lektorov dostávajú rôzne úlohy, v ktorých trénujú predstavivosť, sústredenie a myslenie. V neskoršom veku nastáva pravá chvíľa na trénovanie mozgu oveľa skôr, než si to naplno uvedomujete a kým prehlásite, že „vám to nejde do hlavy“. Len čo sa objavia prvé problémy, napríklad so žehličkou, svetlami alebo zamykaním bytu a zároveň zistíte, že sa vám nedejú len občas vplyvom roztržitosti, stresu alebo prepracovanosti, ale objavujú sa pravidelne a spôsobujú vám problémy, je to tá pravá chvíľa na aktivitu. Najprv je dôležité narušiť každodennú rutinu, ktorá vám dovoľuje veľa činností vykonávať celkom bezmyšlienkovito a mechanicky. "Keď sa  snažíme robiť veci po novom, aktivizujeme nové oblasti mozgu. Podporujeme vytváranie nových spojení medzi neurónmi, a tým si budujeme určitú rezervnú mozgovú kapacitu. Tá sa môže náramne zísť ako kompenzácia prípadného poškodenia mozgu pri vážnom úraze, chorobe alebo pri nastupujúcej starobe,“ hovorí Danuša Steinová.