Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo potrebujeme vzťahy a máme potrebu niekomu patriť? Tvoriť a udržiavať aspoň minimum trvalých, pozitívnych a zásadných medziľudských vzťahov je základnou ľudskou potrebou. Prečo je to tak? 

Niekam patriť

Ľudia majú tendenciu niekam patriť a byť prijímaní, no zároveň prijímame a milujeme iných. Aj preto si radi vyjdeme s partnerom na večeru, alebo sa porozprávame s kamarátkou pri káve, či zájdeme na rodinnú oslavu. To všetko nám prináša pocit maximálneho šťastia a spokojnosti. 

Naopak, ak máme pocit, že nikam nepatríme, sme náchylnejší k ochoreniam tela aj duše, no aj problémovému správaniu, ktoré môže začať dopravnými nehodami a pokračovať trestnými činmi, či samovraždou. 

Len si spomeňte na ten pocit, keď vás doma ako dievčatko vyhodili kvôli neposlušnosti za dvere, alebo keď vám kamarátky nepovedali, kam sa pôjdu po škole hrať. Či si vás ako chlapca ani jeden z kapitánov nevybral do svojho mužstva. Človek proste potrebuje niekam patriť. 

Tendencia patriť k nejakej skupine nás často privedie na zlé chodníčky a podľahne zlej partii. Zgrupovanie sa do skupín zdedili ľudia po staroveku, kde sa tak dialo kvôli väčšej šanci prežiť. Zároveň však v skupine dokážeme pocítiť väčšiu radosť, lebo môžeme zdieľať naše emócie spoločne. Najväčší trest pre človeka je tak odlúčiť ho od ostatných. Koniec koncov, dokazujú to aj samotky vo väzniciach. 

Pripútanie sa k niekomu

Začína to už narodením, keď ma na nás život obrovský vplyv prvý vzťah a to ten s našou matkou. Potrebujeme teda puto. Slová „Patríš len mne“ však v niekom vyvolajú potešenie, v inom hrôzu. Je to z dôvodu ich vlastnej interpretácie.