Takmer v každom vidíte dobrého človeka alebo dokonca priateľa. Hoci vás dotyčný náhodou sklame, ste nepoučiteľní. Koľkokrát ste si povedali, že nabudúce už nebudete takí dôverčiví? Lenže prišlo nabudúce a vy ste zasa uverili. Prečo je tomu tak? A je to vlastne chybou?

Dôvera má svoje výhody

Podľa výskumníkov z Toronta Nancy Carterová a Mark Weber je dôvera k druhým ľuďom v správnej miere v poriadku a prináša jednoznačne výhody. Dvojica bádateľov napríklad tvrdí, že osoby s vyššou úrovňou dôvery k druhým vedia lepšie odhadnúť klamstvo a klamárov ako osoby a priori nedôverčivé. Hoci sa táto úvaha javí na prvý pohľad ako nepravdepodobná, vedci ju potvrdili niekoľkými experimentmi.

Začína to v rodine

„Dôverčivosť alebo prílišná nedôvera majú korene v rodine, v ktorej ste vyrastali. Nemusí však ísť vždy len o slepé prevzatie jej noriem. Niekedy sú pre nás totiž, naopak, až také ťažko prijateľné, že sa voči nim vymedzíme a snažíme sa nebyť ako naši rodičia,“ hovorí psychológ Petr Šmolka. Pochopiteľne, vplyv nemá len rodina, ale aj spoločenská atmosféra, naše okolie, filmy, literatúra. Hoci často počujete o „malej“ alebo „prehnanej“ dôverčivosti, neexistuje pre ňu žiadna vhodná miera, a ako upozorňuje psychológ Petr Šmolka, vždy treba brať do úvahy aj kontext: „Ak budete v prostredí, ktoré vás nikdy nesklamalo, a s ľuďmi, ktorým na základe predchádzajúcich skúseností môžete oprávnene veriť, potom je vyššia miera dôverčivosti žiaduca. Naopak, ak vám pri dverách zazvoní podivne vyzerajúce indivíduum a tvrdí, že je poverený skontrolovať pravosť všetkých umeleckých predmetov nachádzajúcich sa u vás doma, potom je pre zmenu na mieste vyššia miera ostražitosti. Nezamieňajte však dôverčivosť a naivitu, nie sú to synonymá,“ vysvetľuje odborník.