V poslednom čase skoro neuplynie deň bez toho, aby sme počuli slová osobný rast, sebarozvoj alebo koučing. Sebarozvoj je dnes druhý najrýchlejšie sa rozvíjajúci biznis na svete, hneď po IT. Problém je, že keď opomenieme obrovské zisky a možno nádej, čo presne prináša nášmu vnútru? Naozaj lepší život? Spokojnejšie ja? A čo, keď je to len ilúzia?

Kde sa zrodila túžba po osobnom raste?

Množenie rôznych poradcov, životných koučov a guru má korene v priemyselnej revolúcii na začiatku 20. storočia. Len čo sa ľudia začali sťahovať do miest a vznikli veľké firmy, „Američania zistili, že už nepracujú so susedmi, ale s cudzími ľuďmi, ocitli sa tak tvárou v tvár otázkam, ako urobiť dobrý dojem na ľudí, voči ktorým nemajú žiadne občianske či rodinné putá“. Písal sa rok 1920, keď obľúbené americké svojpomocné príručky zmenili svoje zameranie z vnútorných predností na vonkajšie – na to, aby ste vedeli, čo hovoriť a ako to hovoriť, ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí.

V nových príručkách sa oslavovali vlastnosti ako napríklad práve sebavedomie, alebo odvaha, prípadne charizma. Ak ste ich v sebe nemali a chceli uspieť, museli ste ich okamžite začať pestovať. A to ideálne cestou osobného rozvoja. Trh s ľudskými zdrojmi bol popretkávaný takou chronickou úzkosťou a neistotou, že na ne existoval v podstate jediný protiliek: neustále sebahodnotenie a sebazdokonaľovanie.

Sebarozvojom k záhube?

Psychoterapeut Michal Mynář hovorí, že klienti sebarozvojového biznisu sú dvojakého druhu: „Jedni sa snažia zmeniť, byť lepší. Druhí potom pochopiť sami seba a byť reálnejší." Problém podľa odborníka je, že za cieľom byť lepší je väčšinou komplex z vlastnej nedostatočnosti – presvedčenie, že taký, aký som teraz, nie som dosť dobrý. "Aby som bol dosť dobrý, musím na sebe pracovať a stať sa postupne niekým iným. Táto ,sebadrezúra' samozrejme posilňuje vnútornú polarizáciu a pnutie – čierna verzus biela, dobro verzus zlo, staré ja verzus nové ja. V boji so sebou však môže človek len prehrať. Keď niečo potlačíme, nezmizne to. Len si to nájde rafinovanejšie cestičky, ako sa prejaviť. Divili by sme sa, koľko arogancie a pasívnej agresivity nájdeme medzi ľuďmi oddanými ,službe dobru'," hovorí odborník.