Dieťa musí poslúchnuť. Ak ho k tomu neprinútite, kým je malé, v puberte ho nezvládnete. Lenže deťom sa vždy počúvať nechce. Hľadajú hranice a testujú vás. Avšak hranice by nemalo určovať dieťa, ale vy. Prinášame manuál pre rodičov, ako sa správať k deťom, ktoré nechcú rešpektovať ich autoritu.

Počuje vás?

Ubezpečte sa, že vás dieťa naozaj počuje, keď od neho niečo chcete. Krik z jedného konca bytu na druhý sa nepočíta. Ak oslovujete menšie deti, je dobré si pred ne kľaknúť a nadviazať s nimi očný kontakt. Pomáha aj priateľský dotyk alebo pohladenie. U starších detí je dôležitý aspoň očný kontakt a uistenie, že vás počuli.

Možno vás len nevníma

Uvedomte si, že vás dieťa nemusí ignorovať úmyselne. Malé deti – a to až do 14 rokov – sa ľahko zabavia a vôbec nevnímajú, čo sa okolo nich deje. Existuje rad výskumov, ktoré potvrdzujú, že deti zaneprázdnené nejakou aktivitou svoje okolie vôbec nevnímajú. Chýba im to, čomu sa hovorí periférne povedomie.

Úmyselná ignorácia

Počítajte i s variantom, že dieťa vás môže ignorovať úmyselne. Niektoré deti testujú rodičov, aby vedeli, čo sa stane, keď ich budú ignorovať. Je to pre ne dôležitá informácia a normálna súčasť ich vývoja. Vezmite tiež do úvahy, že ste svoje deti mohli v minulosti nevdojak naučiť, aby vás ignorovali. Napríklad vaším nezáujmom o ne a ich činnosť, prípadne vašej nedôslednosťou. Keď sa uistíte, že vás dieťa skutočne počuje a vníma, požiadajte ho o to, čo chcete, a čakajte, čo sa stane. Ak vašej prosbe vyhovie hneď na prvýkrát, je to v poriadku. Ak nevyhovie, potom pridajte jeden z nasledujúcich krokov.

Vysvetľujte

Dieťa musí pochopiť dôležitosť danej veci, o ktorú ho žiadate. Odhalíte tým spôsob svojho uvažovania a zároveň ho presvedčíte, že poslúchnuť by malo nie pre nejaký váš rozmar, ale pretože to má svoj zmysel a logiku. Napríklad: „Bež si obuť topánky, o minútu odchádzame. Keď nie, prídeme do kina neskoro, ty neuvidíš začiatok rozprávky a budeme rušiť ostatných, čo nie je slušné." 

Následky

V prípade, že je to možné, nechajte dieťa pocítiť následky – ak si do dažďa vezme tenisky a nie čižmy, bude mať mokré nohy a bude mu to nepríjemné. Viackrát to zrejme neurobí. Prirodzené následky sú väčšinou najlepší učitelia, ale samozrejme nie je možné nechať to dôjsť do extrému. Nechať dieťa siahnuť na rozpálenú pec, aby pochopilo, že to páli, je nezmysel.