Žili v zabehaných, pomerne šťastných príbehoch, mali svojich rokmi preverených partnerov, pokojné domovy a celkom pohodlné vzťahy. Lenže potom prišla láska s veľkým L. Rýchlo, takmer ihneď, spálili za sebou mosty, odrezali minulosť. Rozhodli sa pre zmenu, pre nový život. Lenže, ako sa to občas stáva, osudová láska sa premenila na osudovú chybu. Prečo zvykneme robiť túto veľkú chybu?

Láska ako z románu

Je to vlastne starý príbeh, ktorý poznáme z klasickej starej literatúry. A podobné príbehy sa odohrávajú okolo nás aj dnes. Ako málo stačí a človek zbúra všetko, čo dlhé roky budoval. Prečo vlastne dochádza k niečomu podobnému, keď človek žije s príjemným partnerom a vlastne mu nič nechýba? Prečo sa doslova počas niekoľkých hodín môže roky budovaný vzťah rozsypať ako domček z karát?

Na vine je nepomer medzi racionálnou a emocionálnou stránkou našich životov. „Netrpíte, máte sa dobre, zdanlivo vám nič nechýba. Keď však prevládne podobný stereotyp, ktorý je postavený na racionálnej rovine, ale emocionálna rovina nie je uspokojená a zdá sa, že spí, veľmi rýchlo môže dôjsť k podobnej situácii, keď sa pri nejakom náhodnom stretnutí zaktivizuje emotívna zložka osobnosti a totálne prevalcuje náš rozum. A potom ide všetko ostatné bokom, človek sa bláznivo zamiluje a neprijíma žiadne rozumné argumenty, vlastne ani nepočuje,“ vysvetľuje psychologička Marta Boučková.

Tá dodáva, že k takému riešeniu majú sklony skôr ženy než muži. V takej chvíli je človek schopný odstrihnúť sa od svojho doterajšieho života a začať s novým partnerom celkom nový život. „Napriek tomu, že v červenej knižnici takéto príbehy dopadnú zväčša pozitívne, v reálnom živote to skôr narobí poriadny zmätok, ako by to ľuďom prinieslo šťastie,“ komentuje takzvané pálenie mostov odborníčka a dodáva, že sa to týka predovšetkým ľudí bez detí alebo už s odrastenými potomkami. Pokiaľ má žena doma malé deti, jednoducho za sebou nemôže spáliť všetky mosty.