Ako kohúti na smetisku. Tak to často vyzerá, keď sa niekde zídu minimálne dvaja muži. Pierka si síce natriasajú len pomyselne a väčšinou okolo seba neposkakujú bojovne v kruhu, ak nie sú práve v boxerskom ringu, ale rivalita je medzi nimi skoro vždy. Hoci nemusí byť na prvý pohľad zreteľná, objavuje sa dokonca aj medzi dobrými priateľmi. Prečo?

Kolty prekliato nízko už dnešní muži nenosia. Aspoň nie v našich kultúrnych podmienkach, ak len to nie sú malí chlapci, ktorí sa hrajú s maketami zbraní na kovbojov. Dospelí muži spolu obvykle súperia inak. Na prvý pohľad sofistikovanejšie, podstatne menej nápadne, často vyzerá taký súboj ako kamarátske podpichovanie, pri ktorom nechýba smiech a zábava, ale napriek zábave sa medzi nimi dá vypozorovať súperenie. Vystatujú sa odvážnymi kúskami, ktoré sa im podarili, hovoria o svojich úspechoch, zatiaľ čo neúspechy vynechávajú, viac či menej okato sa predháňajú v znalostiach aj schopnostiach, a keď ten druhý vytiahne ešte podarenejšiu historku, hneď sa ju snažia prebiť ďalším esom, ktoré vyťahujú zo svojej fantázie ako kúzelník z rukáva. Prečo to robia?

O ženy, moc a prestíž ­

Keď sa povie súboj, niektorí z nás si možno najskôr zo všetkého vybavia skutočný fyzický boj – boj s holými rukami alebo s pomocou nožov, mečov a iných zbraní. V minulosti sa tak bojovalo často. V každej klasickej rozprávke sa odohráva taký boj. Všetci vieme, čo to znamená, keď jeden muž vyzve druhého na súboj. Dôvodom bola väčšinou žena. Súbojom chcel vyzývateľ chrániť jej česť alebo z nej zmyť urážku.

Mužské súboje niekedy vyzerajú úsmevne – predovšetkým z pohľadu žien. Najmä ak sedíte so skupinou kamarátov, počúvate partnera, ako rozpráva historku, ktorú ste spoločne zažili, ale v podstatne dobrodružnejšej a napínavejšej verzii, než ako si ju pamätáte vy. Je však potrebné zdôrazniť, že rivalita medzi mužmi je zákonitá a prirodzená. Podľa odborníkov vychádza z tých najzákladnejších inštinktov, medzi ktoré patrí vyššie spomenutý boj o ženu a potom aj boj o územie, teritórium, moc, slávu, úspech či peniaze. Muži majú súperenie v génoch, takisto ako ho majú samce iných živočíchov. Podľa psychológa Steva Biddulpha je síce súťaženie prekliatím mužského rodu, ale ďalší odborníci upozorňujú na skutočnosť, že v prírode sú súboje medzi živočíchmi úplne bežnou záležitosťou.

Sú súčasťou prírodného výberu nutného pre zachovanie kvalitnej a silnej populácie. Biologička Olivia Judson tvrdí, že súperenie je niečo, čo je spoločné všetkým organizmom od tých najjednoduchších až po tie najzložitejšie. Na súperení je podľa nej založený prírodný výber. Vzájomným súbojom si muži iba „nehladia ego“ a nezvyšujú sebavedomie, ako to dnes vyzerá. Pradávni vodcovia tlupy museli napríklad neustále ukazovať, že oni sú lepší, silnejší, múdrejší alebo prefíkanejší, aby svojich potenciálnych nepriateľov vystrašili a uhájili svoje územie, svoj domov, svoje ženy, deti a dedičov. Len ten, ktorému sa to podarilo, mohol ďalej rozmnožovať svoje gény. Tí ostatní mali smolu.

Slová aj činy

Súboje medzi mužmi vyzerajú rôzne. Nie sú, pochopiteľne, všetci rovnakí, nemajú rovnaké fyzické a psychické schopnosti, a tak treba vždy zvoliť spôsob vhodný pre daného jedinca. Ani to nestačí, ešte je potrebné prispôsobiť ho danej situácii. Muž môže byť svižný, pohyblivý a silný, ale ak sa usiluje o dievča so záľubou v poézii, nezostáva mu nič iné, ako sa prispôsobiť, alebo si nájsť taký objekt záujmu, ktorý jeho schopnosti ocení. Taktík a spôsobov mužských súbojov je veľké množstvo. Okrem slov sú to, samozrejme, aj činy. Hovoriť a chváliť sa nestačí, svoje tvrdenia treba aj dokázať.