Nadávate sami sebe často alebo sa vidíte len v tom najlepšom svetle? Sebakritika môže byť, samozrejme, aj pozitívny hnací motor a prostriedok, ako dosiahnuť lepší výsledok, ale väčšinou je to vnútorný nepriateľ, ktorý neznesie kúsok vášho úspechu. Ako nájsť cestu medzi dvoma extrémami: bohorovným egomaniakom a zúfalcom, ktorý si nadáva aj za to, že mu ušla električka?

To, ako veľmi sme kritickí sami voči sebe, súvisí s vlastným sebapoňatím, teda s tým, ako vnímame a pozeráme sami na seba. Na našom ja sa vybláznili nielen rodičia, ale aj prostredie, v ktorom sme vyrástli. Chválili, podporovali, vyčítali a postupne vytvárali našu dnešnú predstavu o nás samých. A tiež do nás vložili presne tie nadávky alebo negatívne nálepky, ktoré si teraz dobrovoľne lepíme na vlastné sebavedomie. Dobrá správa je, že sa s tým niečo dá robiť. Ako začať?

Preskúmajte okolie

„To, že existuje nejaké objektívne ja, je mýtus. Naše ja sa mení podľa toho, v akom sa nachádzame prostredí a akú dostávame spätnú väzbu,“ vysvetľuje psychológ Dalibor Špok. Keď chcete svoj postoj sami voči sebe zmeniť, odporúča sa zamerať nielen na seba, ale predovšetkým na prostredie a okolie, v ktorom sa zdržiavate najčastejšie, a zamyslieť sa nad tým, či sa dá nejako zmeniť. Svojím okolím pohnete len ťažko, ale často stačí zmeniť svoj pohľad a správanie k nemu, teda predovšetkým k ľuďom.

Učte sa byť tolerantní

To, ako veľmi ste ovládaní sebakritikou, môžete posúdiť aj podľa toho, akí kritickí ste voči svojmu okoliu. Sebakritika a postoj k okoliu podľa Dalibora Špoka spolu úzko súvisia. „Vo svojej praxi som sa nestretol s človekom, ktorý by bol vnútorne silno sebakritický a tolerantný k okoliu. Naopak. Keď pracujem s veľmi sebakritickým človekom, často má rovnako kritickú predstavu o svete a sklony k čiernobielemu videniu sveta,“  hovorí. Skúste sa teda na svet pozerať s väčším nadhľadom. Pokiaľ sa naučíte viac akceptovať a tolerovať okolie a chápať jeho rôznosť, stanete sa menej sebakritickými aj voči sebe.

Nebojte sa robiť chyby

Veľký problém veľmi sebakritických ľudí je podľa neho práve v tom, že sa boja chybovať a chýba im práve tento flexibilný prístup k životu. Skúste sa prestať báť chýb. Pokiaľ nejakú urobíte, nie je to dôkaz toho, že ste neschopná nula, ale toho, že sa z nich zatiaľ nedokážete poučiť.