Jeden je taký, druhý vás naštval, tretí má tie a tie zlé vlastnosti. Nech už sa pozriete na kohokoľvek vo svojom okolí, nikto vám nie je dosť dobrý. Naozaj sú ľudia takí zlí, alebo je niečo v neporiadku s vami? A ako sa môžete naučiť vidieť svoje okolie aspoň trošku pozitívnejšie?

Koľkokrát napríklad za posledný týždeň ste povedali o ľuďoch vo svojom okolí niečo pozitívne, alebo ste dokonca niekoho pochválili a koľko vašich poznámok bolo vyslovene negatívnych – od ohovárania po hundranie samého pre seba, že s tým a s tým sa predsa nedá baviť, pretože? A že tých druhých bolo vždy toľko, že ich ani nedokážete spočítať?

Psychológ Petr Šmolka by sa ani nečudoval. Podľa neho žijeme v dobe, ktorá je navždy poznamenaná dôrazom na výkonnosť, vzájomné porovnávanie a určité elitárstvo, že hľadanie a nachádzanie chýb u druhých sa stalo pre niektorých pomaly každodennou náplňou života. „Akoby sme sa tým snažili zlepšiť si pred sebou nielen svoj vlastný obraz, ale aj pozíciu vo vzťahoch – mať v nich navrch. A to ako vo vzťahoch partnerských, tak aj pracovných alebo akýchkoľvek iných,“ hovorí odborník.

Podobné počínanie je podľa neho charakteristické najmä pre ľudí, ktorí sa nemôžu oprieť o autentické sebavedomie. Takí majú tendenciu spochybňovať úspechy druhých, poukazovať na ich nedostatky, a ak úspechy druhých nemôžu dosť dobre poprieť, potom sa aspoň snažia spochybniť metódy, ktorými ich dosiahli. Všetci predsa poznáme reči o tom, kto sa kam dostal „po známosti“ alebo „cez posteľ“ alebo vďaka bohatým rodičom, a tak podobne.

Môže za to "iná" doba

Neznie to však príliš alibisticky - povedať, že také správanie jednoducho spôsobuje moderná doba? Psychológ Petr Šmolka pripúšťa, že za negatívnym prístupom k druhým ľuďom môže niekedy stáť aj potlačená trauma z detstva, prípadne iné neblahé skúsenosti, súčasný svet však toto negatívne nastavenie v každom z nás podporuje a vyostruje. „Bohužiaľ, podobný postoj voči okoliu má pomerne značnú silu vidieť sa lepší, než v skutočnosti sme,“ tvrdí odborník. Kto je kritický ku svojmu okoliu, býva väčšinou veľmi nekritický sám voči sebe: považuje sa za elitu, a čo je horšie – prevláda u neho pocit, že jeho hodnotenie druhých je objektívne.