Od narodenia je pre nás dôležité, aby nás ostatní pozitívne hodnotili a prijímali – predovšetkým tí najbližší. Vzťah s blízkymi potom veľmi výrazne ovplyvňuje, ako hodnotíme a prijímame sami seba. Čo ešte ovplyvňuje naše sebahodnotenie? Máte sa radi, alebo sa nemáte radi? Ako sa vy sami vidíte?

Aký som?

Hodnotenie v najširšom slova zmysle je nevyhnutnou súčasťou ľudského života. Skoro stále niekoho alebo niečo hodnotíme a zaujímame k tomu nejaký postoj. Rovnako je neoddeliteľnou súčasťou života sebahodnotenie či sebaoceňovanie. Podľa súčasných psychológov má naše sebahodnotenie veľmi výrazný vplyv na psychiku, pretože bezprostredne ovplyvňuje naše sebavedomie, ktoré potom zase spätne ovplyvňuje to, ako na seba nazeráme. Jedna z definícií hovorí, že sebavedomie je subjektívne vedomie vlastnej hodnoty. Sebahodnotením najčastejšie chápeme to, ako si človek sám seba váži, ako si seba cení a ako sa hodnotí. Sebahodnotenie a sebaocenenie sú teda neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti. Psychológ Milan Nakonečný v knihe Psychológia osobnosti uvádza: „Všeobecné sebaocenenie má veľký vplyv na emocionálnu rovnováhu jedinca a je jedným z najdôležitejších činiteľov sociálneho fungovania človeka.“  Pre sebahodnotenie je typická otázka: Aký som? Sebaponímanie okrem tejto otázky zahŕňa ešte ďalšie otázky: Kto som? Kam smerujem? Čomu verím? Čo môžem ovplyvniť a zapríčiniť? Aký by som chcel byť?

Predstava o sebe

Hoci všetci máme o sebe nejakú predstavu a nejako sa hodnotíme a oceňujeme, zďaleka nie všetci sa vidíme reálne. Sebahodnotenie nie je nič ľahké. „Človek má o sebe nejakú predstavu a podľa tej sa hodnotí,“ tvrdí J.-D. Nasio. „Táto predstava však nie je konštantná, pretože život nás vrhá do nových a nových situácií, ktoré našu predstavu o sebe môžu zmeniť. Naše sebahodnotenie je závislé od toho, ako zvládame konkrétne situácie, ako v nich dokážeme obstáť a predovšetkým, ako nás ostatní v určitých situáciách hodnotia a oceňujú.“ Vplyv iných ľudí na naše sebahodnotenie je oveľa väčší, ako sú si mnohí z nás ochotní pripustiť. Hoci často a radi hovoríme, že názor ostatných pre nás nie je podstatný alebo že nás dokonca vôbec nezaujíma, mnohými výskumami bolo potvrdené, že ľudia z nášho okolia sa na našom sebahodnotení podieľajú vo veľkej miere. Medzi tých, ktorí na nás majú najväčší vplyv, patria jednoznačne rodičia.

Vplyv rodičov

„Rodičia nemôžu za všetko, ale môžu za veľa,“ hovorí s miernym nadhľadom J.-D. Nasio. Podobný názor mal Erik H. Erikson, ktorý tvrdil, že základy nášho sebahodnotenia a sebadôvery sa utvárajú už v prvom roku života, keď na nás majú vplyv predovšetkým rodičia a ich správanie k nám. Erikson označil prvý rok života za receptívne obdobie a do kontrastu proti sebe postavil dôveru a nedôveru. V tomto životnom období sa podľa neho utvára základná dôvera človeka k jeho okoliu, ľuďom, k sebe samému a vôbec ku svetu. Podľa neho ide o zložitý proces, pretože dojča okrem príjemných pocitov, ktoré dôveru posilňujú, zažíva i mnoho sklamaní, ak sa mu napríklad nevenuje dostatočná pozornosť. Dieťa podľa Eriksona potrebuje cítiť bezpečie, potrebuje istotu, že keď začne plakať, niekto k nemu príde a nenechá ho samé, čo v ňom posilňuje sebavedomie a zároveň sa to odráža na jeho sebaponímaní.