Diskriminácia existuje. To je fakt. A veľa toho o nej nevieme. Máloktorá firma si už dnes dovolí spýtať sa, koľko máte detí, avšak  k tejto  informácii sa snaží dostať okľukou. Ako naložiť s nepríjemnými otázkami na pohovore? Čo je a čo nie je diskriminácia? Ako rozoznať skutočne bezohľadné konanie od nepríjemného pocitu? A prečo len hŕstka prípadov diskriminácie na Slovensku končí súdom?

Pracovná diskriminácia

Hľadáme riaditeľa spoločnosti. Hľadáme účtovníčku. Hľadáme asistentku. Tiež by ste tieto ponuky prešli bez povšimnutia? Že na nich nie je nič čudné? Mýlite sa. Inzerovať ponúkanú pracovnú pozíciu iba v jednom rode zamestnávatelia nesmú. Je to diskriminácia podľa pohlavia. Práve pohlavie a vek sú najčastejšími dôvodmi diskriminácie pri prijatí do zamestnania. „Častejším terčom diskriminácie sú ženy, a to predovšetkým z dôvodu starostlivosti o rodinu a deti,“ hovorí Martina Štěpánková z Poradne pre občianstvo/Občianske a ľudské práva. Najhoršie sú na tom ženy od dvadsaťpäť do tridsať rokov, ohrozené sú aj ženy po päťdesiatke, a to bez ohľadu na úroveň vzdelania.

V našej spoločnosti ešte stále pretrváva tradičný pohľad na rozdelenie rolí: žena patrí do kuchyne a k deťom, muž do práce. V mnohých domácnostiach už dávno neplatí, že zatiaľ čo muž rodinu živí, žena stráži rodinný krb. Ženy čím ďalej, tým viac prenikajú do profesií, ktoré boli považované za typicky mužské a muži sú schopní starať sa o deti. Bohužiaľ, predsudky stále existujú a býva obtiažne sa ich zbaviť. „Mnoho zamestnávateľov sa na základe stereotypov domnieva, že ženy nezvládnu náročnejšie povolanie alebo vyššiu pracovnú pozíciu. Preto je ich vo vedení veľkých firiem tak málo, a z toho dôvodu sú topmanažérske a manažérske miesta silne maskulinné,“ hovorí Nina Bosničová z nevládnej neziskovej organizácie Gender Studies.

Ale diskriminácia sa nevyhýba ani mužom. Deje sa však v menšej miere a v odlišných formách. „Veľmi rozšírenou formou diskriminácie je dnes požadovanie určitých dokladov či potvrdení na pracovné pozície, kde je to úplne neprimerané vzhľadom na povahu ponúkaného zamestnania,“ hovorí Miroslav Dvořák z Poradne pre občianstvo/Občianske a ľudské práva. „Neexistuje jediný legitímny dôvod, prečo od úradníka vyžadovať lekárske vysvedčenie o výbornom zdravotnom stave, bezdetnosť od recepčnej, alebo čistý register trestov na pozície s minimálnou zodpovednosťou, ako sú napr. pomocní či stavební robotníci. Bohužiaľ, nejde o príklady, s týmito celkom neadekvátnymi požiadavkami, sa klienti našej poradne naozaj stretli,“ dodáva. Obdobná a ničím neodôvodnená prax zamestnávateľov podľa neho v konečnom dôsledku vedie k zbytočnému nárastu štátnych nákladov na hmotné zabezpečenie a sociálne dávky, ktoré sa vyplácajú namiesto mzdy práve týmto osobám, a k postupnému vyčleňovaniu týchto ľudí zo spoločnosti.