Sľúbite si úctu, lásku a vernosť a ste svoji. Na týchto troch pilieroch stojí stabilné manželstvo, tvrdí spoločnosť. Sú však ľudia, ktorým stačia len dva piliere. V otvorenom manželstve môžete spať aj s inými. Keď už vieme, že len málokto z nás vie byť dlhodobo verný, mohlo by toto byť riešením?

„Miláčik, večer ma nečakaj, idem navštíviť tú slečnu z učtárne. Prídem ráno.“ „Jasné, chrobáčik. A nezľakni sa, prespí u nás pán, čo nám opravoval kotol.“ Viete si predstaviť tento rozhovor? Potom patríte medzi asi pätnásť percent ľudí, ktorým nerobí problém sexuálne sa deliť o partnera. Presné čísla nie sú, pretože sa k tomu málokto prizná.

Ja môžem, ona nie

Rovnakú voľnosť priznáva väčšina mužov žijúcich v otvorenom zväzku aj svojim ženám. Vysoké percento z nich ale dodá, že ona tú potrebu nemá. Muži totiž vychádzajú z predpokladu, že nevera je u nich prirodzená a u žien nie. O tomto sa vedú polemiky, ale teraz nám nejde o to, kto je promiskuitnejší, ani o neveru ako takú, ale či o nej znesieme poznať pravdu.

Zdá sa, že bez ohľadu na pohlavie, vo chvíli, kedy sa dozvieme, že sa náš partner vyspal s niekým iným, trpíme všetci rovnako. Prečo? Máme strach, že o neho prídeme. Ak máte niekoho rada, potom o neho prísť nechcete a s majetníctvom to nemá nič spoločné. Toto je možno v otvorenom vzťahu viac zrejmé. Kto v ňom totiž žije, partnerov nevymieňa, ale priberá.

Je to normálne?

Aby to skutočne fungovalo a padlo čo najmenej sĺz, musia s tým súhlasiť všetky zúčastnené strany. Ale skutočne to potom bolí menej? A vydrží manželstvo takýto nápor emócií? Psychiater Radkin Honzák mi na moju otázku odpovedal: „Podľa mňa je to proti prírode. Veď aj paviány, ktoré pri sexuálnych aktivitách kričia (ako paviány), vždy pri nevere (a to už je u nich možné), sú úplne potichu. K otvorenému vzťahu by som sa staval veľmi skepticky, čo sa trvania týka.“ Aj doktor Miroslav Plzák proti nevere nič nenamietal, ale aj tak karhal každého, kto sa k nej chcel priznať a zdôrazňoval, že manželstvo je predovšetkým inštitúcia na výchovu detí.