Poctivosť čerpáme predovšetkým so zaužívaných či naučených spoločenských vzorov. No zamýšľali ste sa nad tým, prečo to vlastne robíme? Prečo prechádzať na červenú? Pretože sa dostaneme ďalej ako ostatní a budete tam skôr. Pretože tak trénujeme vlastný úsudok. Že je to porušenie pravidiel, teda nečestné? A viete, že najčastejšie podvádzajú kreatívni ľudia?

Vedeli ste, že medzi chodcami, ktorí "nečestne" prechádzajú cez prechod na červenú, je viac ľudí z reklamných agentúr ako účtovníkov? Autorov štúdie Temná stránka kreativity Francescu Ginoovú a Dana Arielyho z americkej psychologickej asociácie zaujímalo, aký je vzťah medzi troma veličinami: inteligenciou, kreativitou a poctivosťou.

Výskumu sa zúčastnilo 461 ľudí. Psychológovia u nich najskôr testovali výšku IQ a mieru kreativity, až potom sa začali samotné experimenty. V jednom mali účastníci vyplniť test všeobecných znalostí. Keď boli hotoví, skúšajúci im testy vzali. Po niekoľkých hodinách ich ale požiadali znovu o rovnaký test s tým, že pôvodné papiere sa niekam stratili (pritom nevylúčili, že sa možno nájdu neskôr). Zároveň sa skúšaným ospravedlnili za to, že na nových hárkoch sú omylom zaškrtnuté správne odpovede. Apelovali na nich, aby si ich nevšímali a zaškrtali odpovede, ktoré označili pri prvom pokuse. Zdôraznili, že je to dôležité. Respondenti tak isto vedeli, že za vysoký počet správnych odpovedí dostanú finančnú odmenu. Autori štúdie prvé testy pochopiteľne nestratili a obe varianty nakoniec porovnali. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí vysoko skórovali v testoch tvorivosti, pri tejto úlohe podvádzali najviac. Zato medzi inteligenciou a nepoctivosťou sa žiadna korelácia neprejavila.

100 + 1 argument

Jeden z dôvodov, prečo napríklad copywriteri podvádzajú viac ako úradníci je v tom, že kreatívni ľudia si vedia podvod lepšie ospravedlniť. Mravný zákon v nás totiž funguje, aj keď sa správame nečestne. I vtedy potrebujeme presvedčiť samých seba, že sme v podstate v práve. A keď ste dosť nápadití na to, aby ste si vymysleli 20 spôsobov, ako použiť ponožku, lepšie si vymyslíte aj 20 argumentov, prečo nepáchate zločin, ale dobro. 

Predstavte si, že prechádzate na červenú a na druhej strane stojí mamička so šesťročným dievčatkom. Keď okolo nich prechádzate, počujete, ako malá slečna protestuje: „...a ona môže?!“ Najskôr sa zahanbíte, že to dieťa kazíte. Po pár krokoch ale urobíte názorový looping. „Aké kazenie mládeže? Len sa dievča uč myslieť samostatne a nebyť ako ovca“, poviete si a pripadáte si pomaly ako Jan Amos Komenský. A ešte vám v hlave beží: „Okrem toho, robím vlastne odbojovú činnosť! Nečakaním na zelenú protestujem proti nadvláde automobilov. Pokým nám chodcom nepredĺžite intervaly zelenej, nebudem vaše pravidlá rešpektovať. Vráťte nám Bratislavu!“ Už viete, ako to funguje?

Žiť na hrane

Niektorí ľudia nie sú schopní žiadneho podvodu a netolerujú ho ani iným. Opačný je pohľad Toma Hodgkinsona (autora bestselleru Lenivý rodič), ktorý v knihe Ako byť voľný, píše: „Pravdupovediac ma priťahujú delikventi práve preto, že svojimi zločinmi demonštrujú svoje odmietnutie podriadiť sa autorite. Kriminalita je prejavom života,“ píše zveličene, ako je u neho zvykom, ale platí to aj bez zveličenia. Psychológovia J. S. Dacey a K. H. Lennon, bádatelia v oblasti kreativity, tvrdia, že „neschopnosť rozumne riskovať môže viesť k pocitu bezpečia, ale nikdy nie k tvorivosti. Tí, ktorí riskujú minimálne alebo nadmerne, majú menšiu nádej na úspech pri svojom konaní, ako tí, ktorí riskujú primerane.“