Výsledok evolúcie

To, že si ženy a muži pamätajú niečo iné, dokazujú nielen naše skúsenosti, ale aj výskumy. Jeden z výskumov napríklad preukázal, že keď žena vstúpi do miestnosti, kde sa nachádzajú ďalší ľudia, zameria sa najskôr na nich a dokáže odhadnúť oveľa lepšie ako muž, ktoré páry majú problémy, ktoré sa práve pohádali, ktoré spolu vychádzajú dobre a podobne. Žena si okamžite všimne drobné rozdiely a len málokedy jej unikne rozpor medzi usmievajúcimi sa perami a smutnými očami. Muž sa - na rozdiel od svojej partnerky - najskôr snaží zorientovať v priestore. Hľadá schody, únikové cesty, jedným pohľadom zistí, ako je miestnosť dispozične riešená, a až potom sa zameria na ľudí. Muž tak isto zbadá detaily v prípade, že sa ich rozhodne cielene vyhľadávať. Prirodzene sa však zameria na celok a priestor a žena na ľudí a detaily. Zatiaľ čo muž chránil územie, úlohou ženy bolo starať sa o blízkych, komunikovať s nimi a rozpoznávať ich emócie. 

Stále v činnosti

Akým spôsobom vlastne pamäť funguje? Tvrdí sa, že pamäť nikdy nespí. Jedna z definícií pamäti hovorí, že pamäť je schopnosť prijímať, držať a znovu oživovať minulé vnemy. Aj keď odpočívame, naša pamäť pracuje. Neprebudí sa k životu iba vo chvíli, keď si potrebujeme na niečo spomenúť, ale nepretržite sa do nej ukladajú všetky naše zážitky, dojmy a nové poznatky. Vo vedeckom týždenníku Science vyšli výsledky výskumu, ktorý robil tím vedcov z University of Arizona vedený Brucom McNaughtonom, a týka sa spôsobu, akým sa nám spomienky ukladajú do mozgu.

Podľa výskumu náš mozog usilovne pracuje i počas spánku – mnohé z toho, čo sme vo dne zažili, čo sme videli, počuli a čo sme sa naučili, sa v spánku opakuje. Bez tohto opakovania by sme sa nové veci učili len s problémami a staré by sme zabúdali. To, čo vidíme, počujeme alebo vnímame ako chuť či vôňu sa premieta do vybraných centier v mozgovej kôre. Ak si máme tieto vnemy zapamätať, musia informácie z mozgovej kôry vstúpiť do časti mozgu zvanej hipokampus, kde je vraj danému vnemu pridelená značka – pre bližšiu predstavu niečo ako dočasný „čiarový kód“.

Takto označená informácia putuje späť do mozgovej kôry a podľa pridelených značiek si potom mozog dokáže nájsť a znovu pospájať informácie tvoriace určitú spomienku. Pretože toho, s čím sa denne stretávame, je obrovské množstvo, mozog tieto „opakovacie lekcie“, ktoré počas spánku robí, musí zvládať zrýchlene. Večierok, ktorý trval niekoľko hodín, sa tak skráti na niekoľko minút, a keď naň neskôr spomíname, vybavia sa nám iba tie veci, ktoré nás najviac zaujali. Čím dlhší čas potom uplynul od konkrétneho zážitku, tým viac sa s ostatnými v spomienkach líšime, pretože ich medzitým prekryli iné skutočnosti, ktoré ich tiež môžu ovplyvniť.

Počúvajte a porovnávajte

Ako už sme vyššie spomenuli, to, čo si pamätáme, nesúvisí iba s tým, akú máme dobrú pamäť. Množstvo našich spomienok pamäť ovplyvňuje, ale ich podoba závisí od toho, ako vnímame prítomnosť. Už vo chvíli, keď niečo s niekým prežívame, vnímame každý rovnakú situáciu trochu inak. Okrem rozdielov medzi mužským a ženským mozgom sú tu i ďalšie okolnosti, ktoré už s pohlavím nesúvisia. Záleží napríklad na tom, či nám scéna niečo alebo niekoho pripomína, na našom aktuálnom psychickom rozpoložení, na našich asociáciách, na tom, čo všeobecne uprednostňujeme, a podobne. Jeden z vás napríklad zaregistruje, že sa okolo mihla žena s kočiarikom, druhému sa do pamäti zapísal pes bežiaci cez ulicu. Niekto vníma viac zrakové vnemy, druhý sluchové a tretí si pamätá vône… Hádať sa pre odlišné spomienky však nikam nevedie. Zaujímavejšie je porovnávať, čo utkvelo v pamäti vám a čo vášmu partnerovi. Uvidíte tak svet očami toho druhého a lepšie sa pochopíte.

Foto: Shutterstock