Sme v panike, obávame sa o budúcnosť, izolujeme sa, obmedzili sme kontakty aj s tými najbližšími, s našimi starými či prastarými rodičmi. Mnohí z nich sú odsúdení prežívať toto ťažké pandemické obdobie zatvorení vo svojich bytoch. Iní v domovoch dôchodcov, ktoré sa môžu razom zmeniť na bojovú zónu. Pre seniorov, ktorí sa s týmto novým domovom úplne nezmierili, to už dávno je bojová zóna a jediným svetielkom nádeje v ich životoch býva návšteva rodiny.

„Nič nie je samo osebe ani dobré, ani zlé. Záleží na tom, čo si o tom myslíme,“ povedal už pred stáročiami William Shakespeare. A mal pravdu. Týka sa to všetkého a našich nálad a pocitov dvojnásobne. Psychika dokáže robiť zázraky smerom k pozitívnej aj negatívnej škále, ovplyvňuje ju naše vedomé, podvedomé, ale aj nevedomé prežívanie. Môže nás potiahnuť k blaženému šťastiu, ale aj stiahnuť na úplné dno.

„Nedá sa predstierať, že to neexistuje, nie je dobré vytesňovať negatívne emócie, vôbec to nie je zdravé,” povedala pre portál verywellmind.com špecialistka na manažment strachu a kvalitu života Elizabeth Scottová. Aj s takýmto druhom pocitov treba podľa nej zabojovať, lebo ony sa len tak samy od seba nestratia. No nie je to také jednoduché.

Samota je stresujúca

Samota môže byť stresujúca krížom cez všetky generácie, no ľudia vo vyššom veku ju rozhodne zvládajú najhoršie, prejavujú sa u nich úzkosti a obavy, ktoré si nevedia sami logicky vysvetliť. Ak sa s depresiou nepracuje včas, môže pacienta doslova priklincovať. Úzkosť výrazne zhoršuje kvalitu života, ale napriek tomu si ju mnohí nechcú pripustiť. Pritom psychické poruchy z roka na rok pribúdajú. Za uplynulé štvrťstoročie sa ich počet zvýšil o takmer 300 percent. A čo je najhoršie, stále je tu veľká skupina ľudí, ktorí si depresívne či úzkostné poruchy nepripúšťajú a neliečia sa. Alebo čo je ešte horšie, riešia ich alkoholom či drogami, čo je, samozrejme, cesta do pekla.