S istotou nie ste jediným človekom, ktorý niekedy dostane chuť odložiť nepríjemné povinnosti na neskôr. Niekto tejto lákavej ponuke podľahne ľahšie, iný odoláva o čosi viac. Problém však nastáva vtedy, keď sa neustále odkladanie stane spôsobom vášho životného fungovania. Vtedy hovoríme o prokrastinácii. 

V schránke vám ležia nezodpovedané maily, nová kreditná karta vás v banke čaká už niekoľko týždňov a zimné pneumatiky meníte už niekoľko mesiacov a viazne aj vaša práca, ktorú ste mali odoslať na počítači už predvčerom. Keď zaň aj konečne sadnete, začnete si prezerať fotky známych na Facebooku, upratovať stolík, pôjdete si spraviť kávu a robota zase nikde...Spoznávate sa v tom aj vy?

Prečo prokrastinujeme? 

Samotný termín je prevzatý z angličtiny. Jeho pôvod možno nájsť v latinskom výraze „crastinus“ alebo „náležiaci zajtrajšiemu dňu“. Prokrastinovať teda znamená nechať na zajtrajšok. Dôležité je však nepliesť si tento výraz s lenivosťou. Lenivci nikdy nič neurobia, no prokrastinátori svoju prácu nakoniec splnia, aj keď ju odkladajú. Potešíme vás, však tom, že prokrastinuje veľké množstvo ľudí - odborníci odhadujú, že vo väčšej či menšej miere sa tento jav vyskytuje u troch štvrtín ekonomicky aktívnej populácie.

Prokrastinácia nie je len čisto negatívny jav, ale má aj svoje pozitívum a to ochranu psychiky pred zahltením a zrútením. Pomáha nám utvoriť si odstup a funguje ako akýsi filter psychiky. Niektorí sú dokonca presvedčení, že odporom k tomu urobiť určitú vec teraz hneď, nám dáva psychika najavo, že je niečo zlé a mali by sme hľadať dôvod, prečo tomu tak je. 

A že na tom môže byť niečo pravdy dokazuje aj fakt, že veci ako hranie počítačových hier, zariaďovanie bytu, prácu v záhradke alebo nakupovanie nemáme tendenciu odkladať.