Zlomyseľný aforizmus hovorí, že deti sú najotravnejším spôsobom strávené najkrajšie chvíle nášho života. Deti môžeme brať ako odmenu aj ako trest za naše hriechy. Niekedy si rodičia povzdychnú, že keby dopredu vedeli, do akej riskantnej investície idú, rozmysleli by si to. Evolúcia to však múdro zariadila, deti túžime splodiť alebo mať. Nie všetci z rovnakých pohnútok, ale pud zachovania rodu je silnejší ako my. Kde sa však berie zrelosť na rolu rodiča?

Skutočne zodpovedný rodič sa radšej nikdy rodičom nestane. Zvyknú vravieť tí, ktorí sa zodpovedne zapodievajú tým, ako sa na túto rolu zodpovedne pripraviť. Na zázraky klonovania si ešte počkáme, aby sme si dieťa objednali podľa vopred zadaných vlastností. Nateraz stále platí, že keď chceme prísť k potomstvu, potrebujeme sa odhodlať k rodičovstvu. Lenže vystáva veľká otázka – kedy je ten pravý čas? Alebo možno čas aj nastal, len vhodného kandidáta na druhého rodiča niet, alebo nespĺňa kritériá.

Mali by sme sa na rodičovstvo vopred pripraviť?

Pokročili sme v samoštúdiu a v súčasnosti je možnosť absolvovať rôzne kurzy vedomého, efektívneho alebo osvieteného rodičovstva. Vďaka za ne. Uvedomelí budúci rodičia tak získajú dobrý prehľad o tom, čo ich v rodičovskej úlohe čaká. "Z môjho pohľadu väčšmi než vedomostná edukácia chýba párom príprava na rodičovstvo v kontexte budovania a rozvíjania vzťahov. Budúci rodičia si potrebujú zodpovedať otázky, týkajúce sa toho, aká chcú, aby bola ich úloha, čo túžia s dieťaťom prežiť a ako si život s ním predstavujú. Na to nie sú žiadne konkrétne rady a odporúčania," hovorí Janette Šimková, životná a vzťahová koučka. 

Rodičovstvo stojí na budovaní vzťahu, učí mamu a otca, že ako rodičia majú svoje potreby, rovnako ako aj dieťa má svoje potreby. Je dôležité vedieť ich rozpoznávať a reagovať na ne adekvátnym spôsobom. Bez budovania ro- dinných vzťahov, založených na vzájomnej dôvere, rešpekte a úcte k dieťaťu to nie je možné. Malá bytosť, ktorá od rodičov závisí, má svoju vlastnú „výbavu“. Rodičia nemajú dieťa meniť na svoj obraz, práve naopak, majú mu pomôcť v objavovaní života, ktorý má isté pravidlá a hranice.

Každý má nejakú predstavu, akým chce byť rodičom

Predstavy o výchove detí patria medzi základné informácie, ktoré si máme vopred vydiskutovať, keď sme vo vážnom vzťahu. Existujú aj páry, ktoré sa ostýchajú zisťovať, ako by si ich partner predstavoval výchovu budúcich detí, čo by im bol ochotný povoliť a čo nie, a ako by sa vyrovnal s prípadnými odlišnosťami vzájomných predstáv. Prirodzene si každý praje, aby ten druhý zdieľal práve jeho výchovné praktiky, predstavy a postupy. V realite to také bežné nie je a keď s tým má problém jeden z rodičov, majú potom problém všetci.

"Často dostávam otázku od párov, či je podstatnejšie porozumieť si alebo sa dopĺňať. Nie je na to žiadna univerzálna odpoveď. Závisí to od toho, ako sa pár postaví k svojej komplementarite, a v ktorých hodnotách majú prienik. Problémom býva rodičovské dohadovanie sa, keď je dieťa rukojemníkom dokazovania si vplyvu a moci jedného z rodičov. Podstatná nemusí byť zhoda výchovných postupov, ako skôr rešpekt, tolerancia a akceptácia možných odlišností," približuje Šimková.