Opustila vás partnerka a vy ju neviete pustiť z hlavy. Hovorí sa, že muži neplačú, ale vám sa gúľajú po lícach slzy ako hrachy. Žijete síce v novom vzťahu, ale ten je na neurčito – dokým sa vráti ONA. Ako je to možné, že na ňu ani po niekoľkých mesiacoch nedokážete zabudnúť?

Sú muži citlivejší ako ženy?

Vedci prišli nedávno na to, že muži sú podľa všetkého citovejší, než sa môže zdať a že pri milostných problémoch – najmä rozchodoch – trpia viac ako ženy. Prečo to tak je? Štúdia, publikovaná v júnovom vydaní časopisu Journal of Health and Social Behavior hovorí o tom, že muži bývajú viac sústredení na svoju partnerku, zatiaľ čo ženy majú oveľa širší okruh ľudí, s ktorými sú v spojení. Rozchod tak mužom spôsobuje hlbší pocit sociálnej izolácie a môže viesť k trvalému emočnému stresu.

Psychologička a sexuologička Laura Janáčková dodáva, že všetkých mužov nemôžeme hádzať do jedného vreca: ich prežívanie rozchodu závisí do značnej miery na tom, či ich opustí „iba“ milenka, priateľka alebo dlhoročná manželka, na dĺžke vzťahu, veku a množstve ďalších okolností. „Muži majú v repertoári dve základné stratégie: pre dlhodobý a pre krátkodobý vzťah. Keď muža opustí manželka, do ktorej investoval svoje city a zdroje, je to pre neho náročnejšie, ako keď ho opustí milenka v rámci krátkodobej avantúry. Rolu však hrá aj kvalita vzťahu a jeho dĺžka. Zásadne potom psychické prežívanie rozchodu ovplyvňuje to, či sú vo vzťahu deti,“ hovorí odborníčka.

Som opustený. Ako sa s tým vyrovnať?

Psychológovia väčšinou rozlišujú tri fázy reakcie na rozchod. Mix rôznych pocitov strieda najprv snaha poprieť realitu: ten druhý to predsa nemôže myslieť vážne! Lenže väčšinou to vážne myslí a je potrebné sa s tým zmieriť. V druhej fáze sa objavuje ukrivdenie, niekedy aj túžba po pomste alebo, naopak, pocit ublíženia. Až v tretej fáze prichádza pocit zmierenia a čosi ako snaha o odpustenie. Samozrejme, rozdiel je medzi rozchodom z čistého neba a takým, ktorý je dôsledkom dlhodobej krízy spôsobenej napríklad neverou. Keď má opustený možnosť poznať konkrétnu príčinu, ktorá je pre neho, navyše, pochopiteľná a dáva vlastne logický zmysel, sú vyrovnávacie mechanizmy so situáciou efektívnejšie.

Podľa psychológa Zbyška Mohaupta pomáha nájsť si čo najskôr po rozchode čas a priestor na trúchlenie, a odžiť si ho. „Spomínať, smútiť, oplakávať, snívať, jednoducho trúchliť po bývalej partnerke je prirodzené a zdravé, podobne ako je prirodzené hľadať bývalú ženu v iných a nachádzať ju v mnohých ďalších tvárach,“ hovorí. Keď partnerka buchne dverami, odporúča mužom prerušiť s ňou všetky kontakty a sústrediť sa sám na seba: dobré je ujasniť si, čo pre vás bolo v minulom vzťahu najvýznamnejšie a čo potrebujete aj naďalej – a to potom hľadať u nových žien. Nie je však výnimočné, keď sa vo fáze vyrovnávania sa s rozchodom u mužov objavuje túžba vrátiť čas naspäť a seba do náruče partnerky. Niekedy to znamená, že si len nechcú pripustiť koniec, ale často túžia pootočiť ručičkami hodín opačným smerom len preto, aby partnerstvo mohol ukončiť on sám: aby nebol opusteným, ale opúšťajúcim.