Deti a my - Claim
Nevera je všade a môže postihnúť každý pár

Štatistiky sú alarmujúce a príbehy z nášho okolia to len potvrdzujú. Či si to priznáme, alebo nie, nevera je bežnou súčasťou našich životov. Je teda vôbec možné veriť na celoživotnú vernosť? Nebolo by jednoduchšie už na začiatku každého partnerského vzťahu sa zmieriť s tým, že vás partner skôr či neskôr napriek všetkému podvedie?

Dobrý otec, zlý partner

Mladá žena si založila rodinu, napriek tomu, že problémy medzi ňou a mužom boli už pred svadbou. Má s ním dve deti, no ich narodenie ju utvrdilo v tom, že jej partner ju nemiluje. Veľa pracoval a chodil neskoro domov. Bol dobrý otec, no ona necítila lásku. V tom sa objavil nový muž, ktorý ju dokáže vypočuť a miluje ju. Aj preto sa rozhodla, že od partnera konečne odíde a začne žiť nový život. Aj takto sa niekedy rodí začínajúca nevera, ktorá vyústi až do konca vzťahu. Takýto scenár je pomerne bežný.

Stratégie odlákania

Najčastejšou stratégiou odlákania cudzích partnerov je tzv. časová invázia. Stratégia časovej invázie vychádza z prispôsobenia časového rozvrhu za účelom točiť sa okolo vybraného cieľa (teda ženy/muža) viac než jeho partner. Jednoducho, zastaviť sa „na kávu” presne v čase, keď je súčasný partner mimo domova. 

Druhou možnosťou je vrazenie klina. Druhou spomínanou stratégiou je nenápadne sa votrieť do existujúceho vzťahu a aktívne sa snažiť navodiť rozklad. Jedným z účinných prostriedkov je potom ubezpečovanie zvyšujúce sebahodnotenie typu “Nespráva sa k tebe dobre, zaslúžila by si si…, teba je pre neho škoda."

Nie je to len vo filmoch

Možno si myslíte, že toto je scenár z niektorého filmu. Ide však o absolútnu realitu, ktorú dokazujú aj výskumy. Šesťdesiat percent mužov a päťdesiattri percent žien priznáva, že sa aspoň raz v živote pokúsili odlákať partnera niekoho druhého. Štatistiky taktiež jasne ukazujú, že takmer polovica z nich slávila úspech. Ale ešte väčšie percento oboch pohlaví uviedlo, že sa niekto iný pokúsil zlákať ich, aby opustili existujúci vzťah. Prečo je to vlastne tak? 

Ľudia majú na pytliačenie v cudzích vzťahoch viacero dôvodov. Buď chcú nájsť citovú blízkosť, prežiť vášnivý sexuálny styk, zaistiť si ochranu, získať zdroje, zlepšiť svoje spoločenské postavenie atď. Odvábenie cudzieho partnera bolo a dokonca aj je natoľko úspešné, že sa vyvinulo na samostatnú sexuálnu stratégiu.  

Muži chcú sex, ženy lásku

Mužov láka v cudzích vzťahoch najmä sex, no ženy tam vyhľadávajú skutočnú lásku. Dôkazom je štúdia. Tá hovorí, že muži, ktorí striedajú sexuálne partnerky, zažijú ihneď po akte ostrý pokles hodnotenia sexuálnej príťažlivosti práve prítomnej partnerky. Ženy naopak majú tendenciu tento vzťah budovať ďalej. Muži teda volia krátkodobé stratégie najčastejšie preto, aby sa sexuálne uspokojili a dokázali si, že sú muži s veľkým M. Ženy sa zasa ubezpečujú, že sú ešte stále príťažlivé a chcené. 

Aj keď možno často počujeme, že ľudia, ktorí sa oddávajú náhodným sexuálnym radovánkam, sú zle prispôsobiví alebo psychologicky patologickí, tak tento fakt sa nedá potvrdiť. Títo ľudia totiž dokážu byť rovnako citovo stabilní ako ľudia, ktorí mali sexuálnych partnerov podstatne menej, alebo mali len jedného za celý život. Muži aj ženy majú totiž sexuálne stratégie. ktoré siahajú od náhodného sexu po celoživotnú monogamiu plus ďalšie rozmanité, ktoré sa ešte nájdu niekde medzi nimi. Úplná pravda tak ostane naďalej skrytá, pretože každý z nás je jedinečná bytosť.  

 

Foto: Shutterstock