Veľakrát sa vám stalo, že ste niekomu pomohli, ale nedostalo sa vám dostatočnej vďaky? Poprípade, pomohol niekto vám a neviete, ako sa mu odvďačiť? Odborník vám vysvetlí, ako by mala vyzerať správna vďačnosť, ktorá sa neminie účinku.

Vďačnosť verzus poďakovanie

Niekedy sa stane, že niekomu niečo darujeme a hoci nám poďakuje, necítime to ako dostatočnú satisfakciu. Jeho poďakovanie nám pripadá iba formálne, povedané len zo slušnosti, pretože sme naučení za darčeky i za pomoc poďakovať. V niektorých situáciách to prehltneme a formálne poďakovanie nijako nekomentujeme, pretože vieme, že vynucovať si vďačnosť je neslušné rovnako ako nepoďakovať.

Poďakovanie samo o sebe nie je vďačnosť, je iba jej prejavom. Podľa psychológa Jara Křivohlavého je poďakovanie najjednoduchšou formou prejavu vďačnosti, ale od vďačnosti sa v mnohom líši. Najväčší rozdiel je v prežitku. Poďakovanie môže byť – a často býva – iba formálne. Môže to byť len naučená reakcia. „V najjednoduchšej forme ide o slovné, čisto len verbálne vyjadrenie vďaky – napríklad slovom ‚ďakujem ‘. Také poďakovanie môže byť povedané úplne formálne (automaticky, mechanicky, strojovo). Obvykle na to, čo hovoríme, veľmi nemyslíme. Sme si len vedomí toho, že slušný človek má v podobnej situácii poďakovať. O trocha obsažnejší a často i úprimnejší spôsob vyjadrenia vďaky ide v prípade, keď slovo (verbálny odkaz ) je sprevádzané mimoslovným neverbálnym prejavom. Bežne sa robí tým, že sa pri ďakovaní jemne pokloníme, pozrieme sa na darcu s výrazom vďaky, prípadne i s miernym úsmevom. U nás to často sprevádza i podanie ruky,“ opisuje odborník.

Vďačnosť ako emócia

Ďakovanie a poďakovanie je podľa psychológa v podstate myšlienkový prejav, naučené správanie, zatiaľ čo vďačnosť je zložitejší osobnostný jav. Vďačnosť má emocionálny charakter a morálnu hĺbku. Vďačnosť znamená, že sme si uvedomili a pochopili, čo pre nás druhý urobil. Niektorí z nás odplatia dar darom, pretože takzvane nechcú byť nikomu nič dlžní, to však ešte samo o sebe neznamená, že sú vďační. Je pravda, že nie každý darček sa hodí a poteší a za danajské dary je ťažké pociťovať vďačnosť.

Ťažko môžeme pociťovať vďačnosť za dar, ktorým si nás chce druhý kúpiť, nakloniť na svoju stranu. Môžeme ho prijať a poďakovať, ale na vďačnosť nie je dôvod. Vďačnosť však nemá iba jednu podobu. Najčastejšie sa hovorí o vďačnosti medzi ľuďmi, ale môžeme pociťovať aj širšiu, hlbšiu a všeobecnejšiu vďačnosť. Môžeme ju cítiť pri pohľade na dieťa, na partnera, na zviera, za to, že sme zdraví a podobne. Nie každá vďačnosť je však vedomá. Môžeme vďačnosť cítiť bez toho, aby sme o nej premýšľali a nejako si ju pre seba formulovali.