Leto je tu a slnečné žiarenie naberá na intenzite. Ak vám strach z poškodenia kože bráni užívať si slnko naplno, je čas vykročiť z tieňa. Slnko je človeku prospešné a nemusíte sa mu vyhýbať. Koži totiž možno škodí, no prospieva psychike a celkovému zdraviu. Len sa musí správne dávkovať.

Slnko zlepšuje náladu a chráni pred depresiou

Slnečné lúče zlepšujú našu náladu. Stimulujú totiž produkciu serotonínu, hormónu šťastia, ktorý je balzamom na dušu a výrazne znižuje riziko depresií. Naopak, neustále šero bez prirodzeného svetla, ktorého sme si uplynulú zimu užili až príliš, má na ľudský organizmus značne negatívny vplyv. Psychologička Tereza Nagy vysvetľuje: „Dlhá zima s minimom denného svetla a tepla prináša najskôr telesnú nepohodu. A všetko, čo nepriaznivo ovplyvňuje naše telo, sa okamžite prejaví v duševnom rozpoložení každého z nás. Cítime smútok, aj keď nevieme prečo, do ničoho sa nám nechce, z ničoho sa neradujeme. Pokles nálady potom môže viesť k pocitom strachu, úzkosti a beznádeje. Ak tieto stavy trvajú príliš dlho, začneme ich vnímať ako depresívne.“

Dlhodobý nedostatok slnka pôsobí na človeka aj fyziologicky. Napríklad bolo preukázané, že nedostatok denného svetla, hlavne dopoludňajšieho, ktoré reguluje naše vnútorné hodiny, zvyšuje lenivosť a znižuje produktivitu práce. Oneskoruje uvoľňovanie spánkového hormónu melatonínu, takže človek chodí spať stále neskôr. Podľa odborníkov sa tento fakt týka hlavne dnešnej dospievajúcej mládeže, ktorá trávi väčšinu svojho času vnútri. To údajne môže mať vplyv aj na ich horšie študijné výsledky či agresívnejšie správanie.

Koľko byť na Slnku pre dostatok vitamínu D?

Tma a šedivosť však pôsobia na všetkých, bez ohľadu na vek či pohlavie. Mozog a telo sa totiž pri ďalšom nedostatku svetla automaticky „prepínajú“ do úsporného zimného režimu, takže človek viac spí, nechce sa mu ísť medzi ľudí, nemá chuť sa hýbať, častejšie maškrtí. Podľa niektorých štúdií dokonca nedostatok svetla súvisí s obezitou. Naopak slnečný svit a s ním spojené teplo znižuje chuť do jedla a zvyšuje potrebu pohybu, takže pomáha schudnúť. Slnko uľavuje aj pri niektorých kožných chorobách, ako je psoriáza alebo rôzne ekzémy, pozitívny vplyv má i na bolesť. Zahrieva svaly a uvoľňuje ich a tiež redukuje celkové vnímanie bolesti. Trochu diskutabilná je problematika tvorby vitamínu D, ktoré telo asi z 90 % získava práve pôsobením slnečného žiarenia. Jeho nedostatok zvyšuje riziko zápalov, lámavosti kostí, cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb aj rakoviny prsníka či prostaty. Ochranné krémy však jeho tvorbe v koži bránia.

Niet preto divu, že v Austrálii, kde sa zo strachu pred rakovinou kože všetci každý deň natierajú vysokým ochranným faktorom, trpí nedostatkom vitamínu D každý štvrtý obyvateľ. Takže natierať sa, či nenatierať? „K syntéze vitamínu D nie je potrebné pobudnúť na slnku celý deň. Pre optimálnu dávku stačí 10 minút denne, samozrejme okrem najrizikovejšieho obdobia medzi 11. a 16. hodinou. Dlhší pobyt na slnku nie je z hľadiska dostatočnej produkcie vitamínu D potrebný, len zvyšuje riziko poškodenia kože,“ vysvetľuje dermatologička Naděžda Vojáčková.