Námesačnosť sa spája s mnohými legendami a niekedy až neuveriteľnými príbehmi. Ľudia už námesační upratovali byt, odišli na prechádzku, no ráno si z toho nič nepamätajú. Všetko však môže dopadnúť o dosť horšie a to vzhľadom na to, že sa námesačné stavy týkajú najmä detí. Máme sa preto báť? 

„Nikdy nezabudnem. Bol to šialený okamih. Prebudila som sa a nebola v posteli, ale na balkóne a hľadela na noc. Moja matka vedľa hystericky kričala, čo tam robím. Vraj sa ma niekoľko minút snažila prebudiť. Posledné čo som si pamätala bolo, ako som si išla ľahnúť,“ spomína na udalosť zo svojho detstva dnes už 35-ročná Kamila. 

Tá si myslela, že tento jav je výnimočný a bála sa niekomu o tom hovoriť. Bola však ďaleko od pravdy, keďže námesačnosť je paradoxne najmä u detí relatívne bežná. Podľa vedcov môže až 30% z nich prežiť ľahšie námesačné stavy. Ide najmä o chlapcov, ale ani dievčatá nebývajú výnimkou. Aj keď väčšina z nich nie je sama o sebe nebezpečná, bohužiaľ sú aj prípady, kedy to neplatí. 

Osudový pád

„Jedného dňa som prišiel domov veľmi unavený z tréningu taekwonda a hneď som si ľahol do postele a zaspal. O tretej hodine v noci ma moja mama našla zraneného pod našim balkónom. Bývali sme na treťom poschodí. Pamätám si len ako som išiel spať. Prebudil som sa až medzi operáciami v nemocnici. Pri páde som sa zranil tak vážne, že som skončil na vozíku,“ spomína na svoj úraz David, ktorý sa ako lukostrelec prepracoval až na paraolympiádu, kde získal v tejto disciplíne zlatú medailu.  

U každého je to iné, no jedno je spoločné

Vedci si doteraz s týmto stavom nevedia dať rady. Stav síce dokážu opísať, ale nevedia ho vysvetliť. Aj keď si prvotne mysleli, že to má súvis s našim snením, nakoniec prišli nato, že to tak nie je, keďže k tomu dochádza počas hlbokého spánku, keď sa nám nesníva. K stavom námesačnosti dochádza najmä počas prvej tretiny noci, teda vtedy keď spíme najhlbšie, aj preto nás takmer nič v takomto stave nedokáže prebudiť. 

Veľa vedcov je presvedčených, že môže ísť o akési poruchy pri výstavbe a synchronizácii nervového systému, čo im dokladá fakt, že k tomu dochádza hlavne pri mladistvých. Veľmi zaujímavé je aj to, že u niekoho sú tieto prejavy nevinné ako rozprávanie zo spánku, iní zasa dokážu chodiť po byte a pri extrémnych prípadoch človek upratoval, alebo dokonca varil. Rozdiel je aj v trvaní. Zatiaľ čo u jedného jedinca môže tento stav trvať pol minúty, u iného aj hodinu. Spoločným je len fakt, že si na druhý deň nič nepamätajú. 

Dedičnosť a vonkajšie aspekty 

Výskumy prišli nato, že pravdepodobnosť že dieťa bude námesačne sa zvyšuje o 45% ak bol námesačný jeden z jeho rodičov a o 60% ak takí boli obaja. Sú tu však aj faktory ako stres, spánková deprivácia, ale aj vyčerpanie a horúčka. Aj samotná liečba sa zameriava na kvalitu spánku a jeho režim. 

Veľmi dôležité je však aj upraviť prostredie, v ktorom takýto človek žije a najmä izbu kde spí. Je potreba odstrániť všetky nebezpečné predmety z jeho dosahu a bezpečne uzamknúť okná a dvere, aby takéhoto človeka nemohol ohroziť prípadný pád. Samotné stavy, totiž nie sú ohrozujúce tak ako to, čo sa môže stať v spojitosti s prostredím. 

 

Foto: Shutterstock