Ranné vstávanie, útek do školy, potom stres v práci, z práce nákup, doma úlohy. Jednoducho, celodenný zhon. V takýchto situáciách sa môže bežne stať, že nemáte čas na vlastné dieťa a všetko pripisujete chaosu dnešnej doby. Ako zvládnuť tento stres tak, aby ste netrpeli vy, ani vaše deti?

Milovať od začiatku

Rodičovský stres sa nezačína až s problémami dieťaťa v škole, ale vo chvíli, keď sa muž a žena stávajú rodičmi. Za najvýraznejšiu záťaž psychologička Erika Benická považuje samotný fakt, či si matka vôbec praje, aby sa dieťa narodilo. „Emocionálne neprijatie jeho bytia nechcené dieťa citlivo vníma, a vo svojom neprijatí je ochudobňované.”

Za druhú najvýraznejšiu záťaž pre matku považuje psychologička rozpad partnerského vzťahu v priebehu tehotenstva. „Pokiaľ v tomto období opúšťa otec matku nenarodeného dieťaťa, matka prežíva viac negatívnych emócií súvisiacich s rozpadom vzťahu. Stráca oporu, dôveru v seba a vo svet okolo seba...“

Nech z toho dieťaťa niečo je

S veľkou mierou stresu sa však môžu stretávať aj deti. Stačí, ak to rodičia preháňajú s ambíciami a chcú z potomkov za každú cenu vychovávať nadpriemerných jedincov. „Šport je typickým katalyzátorom rodičovských ambícií. Na pohybe samotnom, pochopiteľne, nie je nič zlého, ak je v ňom aj dosť priestoru na radosť z hry. Keď však začnú rodičia a tréneri „šalieť“, pribúda stres a povinnosť. Je potrebné uvedomiť si, že tých naozaj mimoriadne disponovaných detí  je minimum,“ varuje pred rodičmi terapeut Ivan Skalík.

Ale aby sme nezostali len pri športe, rovnako nezdravé a stresujúce je pre deti akékoľvek projektovanie rodičovských ambícií. Podľa odborníčky by mal rodič dieťa vnímať ako od seba oddelenú individualitu. „Keď je dieťa geniálne nadané, samozrejme potrebuje od rodičov podporu. Keď je však normálne alebo podpriemerné, tak je nutné, aby mohlo byť normálne alebo podpriemerné! Jednoducho také, aké naozaj je,“ hovorí terapeutka.

Dieťa v úlohe sudcu

„To, že sa rodičia dohadujú, nemusí byť zásadný problém. Spory a riešenia, výmena názorov, to všetko je prirodzenou súčasťou života,“ hovorí. Podľa odborníčky sa tak deti prirodzenou cestou učia, ako vyjadriť nesúhlas, ako riešiť nepríjemné situácie. „Navyše, ukrývanie nesúladu nie je riešenie! Dieťa, aj keď nevie a nerozumie, čo sa deje, vycíti veľmi dobre prípadné napätie a nepohodu rodičov. Potom oveľa viac trpí touto nejasnosťou.“

Ak je však napätie medzi partnermi vyhrotené alebo sú partneri pred rozvodom, ide o úplne inú situáciu. V takej chvíli je naozaj nevhodné, ak sú deti svedkami nepríjemných výpadov rodičov. Rozvod a rozchod rodičov je pre dieťa vždy bolestný. Je však veľmi dôležité, ako ho zvládnu dospelí, tým môžu aj deťom veľmi pomôcť a celú situáciu o niečo uľahčiť. Za najhoršiu odborníci označujú situáciu, kedy rozhádaní rodičia pasujú deti do úlohy sudcov, ktorí majú spor rozhodnúť.