Sedieť dlhé hodiny a meditovať sa s naším uponáhľaným životným štýlom príliš nezlučuje. K väčšej vyrovnanosti, pocitu šťastia aj vyliečeniu zdravotných neduhov pritom stačí dvadsať minút meditácie denne. Na nadpozemské vzplanutia však zabudnite. To pravé kúzlo tkvie v našom mozgu. A jeho fungovanie môže stará duchovná praktika premeniť dokonca nastálo.

Kde sa končí bolesť

Meditácia ako spirituálna praktika s koreňmi v Indii, Číne a Japonsku je stará ako ľudstvo samo. Meditujúci sa pri nej snažia nezúčastnene pozorovať myšlienky, ktoré mu lietajú hlavou a sústrediť sa na prítomný okamih. Prípadne pomáha koncentrácia vedomia na jeden bod, či už je ním vlastný dych, telesné pocity alebo slovo označené ako mantra. Hoci si meditáciu stále mnohí spájajú s extatickým duchovným vytržením, vo výsledku ide o geniálnu hru s naším mozgom. 

Rôzne skupiny dávajú meditácii ideologický podtext a vravia jej modlitba. Podstata však zostáva. Je to spôsob, ako upokojiť bdelú mozgovú aktivitu, zlepšiť sústredenie a pripraviť hlavu k ďalšiemu výkonu. A zatiaľ čo meditujúci dávno vedia svoje, západná veda si žiada dôkazy. Vďaka prelomovej štúdii zo 60. rokov pod vedením Herberta Bensona z univerzity na Harvarde sa tak preukázal jej pozitívny vplyv pri liečbe fyziologických problémov, vysokého krvného tlaku, chorôb srdca, migrény, cukrovky či artritídy.

Koniec depresiám

Meditácia sa však Bensonovi javila ako vhodná aj na zastavenie obsesívneho myslenia, zmiernenie úzkosti a depresií alebo ovládnutie vlastnej mysli. Pomerne extrémny príklad toho, nakoľko je človek schopný sebakontroly, podal v roku 1963 budhistický mních Thich Quang Duc, ktorý sa upálil na protest proti represívnemu režimu v južnom Vietname. Zatiaľ čo jeho telo spaľovali plamene, zostal mních sedieť v meditatívnej polohe lotosu bez toho, aby pohol jediným svalom. Až nakoniec sa jeho mŕtvola zvalila na zem.

Aspoň čiastočné vysvetlenie toho mimoriadneho fenoménu priniesol nedávny experiment vedcov z Wake forest School of Medicine. Pätnástim dobrovoľníkom pripevnili na pravé stehno kovový plát a postupne zvyšovali jeho teplotu z príjemnej na bolestivú. Skúmaním potom odhalili intenzitu bolesti a pocit nepríjemnosti. Následne absolvovali štyri meditačné sedenia v dĺžke dvadsať minút, pri ktorých sa sústredili na dĺžku svojho dychu a svojich pocitov bez toho, aby na ne akokoľvek reagovali. Tak málo stačilo k tomu, aby pri opakovanom pokuse vykázali o 57 percent nižší pocit nepríjemnosti a zníženie intenzity bolesti o 40 percent. Odpoveď súvisí s tým, akým spôsobom mozog prenáša informácie o fyzických pocitoch alebo pociťovanej bolesti. A meditácia to podľa všetkého dokáže ovplyvniť, vrátane mnohých ďalších pocitov, ako je šťastie a empatia voči okoliu.

Keď sa úzkosť a strach spoja