Neúspech je bežnou súčasťou života každého z nás. Problém však nastáva najmä vtedy, keď sa k neúspechom postavíme tak, že máme kvôli nemu sklony trestať samých seba. Začneme si nahovárať, akí sme nemožní. Ani si pritom neuvedomujeme, ako si týmto prístupom ubližujeme. Kľúčom je naučiť sa inak vnímať samých seba. 

Sebavedomie je našim obrazom

Naše sebavedomie je akýmsi filtrom nášho vnútra, ktorý rozhoduje o našom úspechu aj neúspechu v živote. Tento postoj zastávaj aj uznávaný psychológ Archibald D. Hart. Obraz toho ako sa vidíte vy sami totiž vysielate do vášho okolia a ak si neveríte vy sami, ako vám môžu veriť iní ľudia? 

Začína to strachom z toho, že niečo nezvládnem. Ako opisuje 27-ročná Petra, pred obchodným stretnutím sa jej začnú potiť dlane, cíti úzkosť a pernamentne pochybuje o svojich schopnostiach. Jej podobným ľuďom potom pripadajú iní viac sebavedomí, viac schopní a úspešní. 

Práve takýto nedostatok sebavedomie môže dokonca viesť až k sebaodcudzeniu a zároveň k absolútnej strate dôvery k ostatným ľuďom z nášho okolia. Často hrozí, že sa takýto človek stiahne do svojej ochrannej ulity, stráni sa ostatných. Druhou možnosťou je, že si začne nahovárať, že ho ostatní ohrozujú a začne sa chovať nadradene, agresívne a arogantne. 

Výchova

Sebapodceňovanie má ako všetko ostatné svoj zárodok. Vždy prídu situácie, ktoré zrazia človeka na dno. Stroskotá nám ľúbostný vzťah, prídeme o zamestnanie, zradí nás kamarát, alebo máme problémy so štúdiom. Tieto čiastočné nezdary však zvyknú prešumieť a po krátkej, či o čosi dlhšej dobe ich zvykneme prekonať. Je tu však jedna zložitejšia vec a to nezvládnutá výchova. 

Základy nášho vzťahu s rodičmi totiž budujú našu dôveru v seba a i v okolitý svet. Tí majú niekedy tendenciu žiadať niečo, na čo ešte dieťa vývojov nemá. Psychologička upozorňuje, že si treba uvedomiť, že každé dieťa má iné tempo vývoja, ktorú by sme mali rešpektovať a hlavne ho neporovnávať s inými deťmi, ani jeho súrodencami. Dieťa by malo cítiť lásku rodičov, aj keď sa mu nedarí.