Pre mnoho žien sú deti zmyslom života, pre iné nedosiahnuteľným snom a pre ďalšie závažím, o ktoré by skutočne nestáli. A to je v poriadku. Rozhodnutie, kedy a či vôbec sa stať matkou, je pre každú z nás jedno z najintímnejších a najťažších v živote. Vyspovedali sme tri ženy, ktoré majú veľmi rozdielne názory na úlohu matky a aj skúsenosti.

Zatiaľ čo v 80. rokoch bolo bežné rodiť v dvadsiatke, dnes slovenské ženy rodia svoje prvé dieťa o desať rokov neskôr. Len vlani sa najviac detí narodilo ženám medzi dvadsaťdeväť a tridsaťjeden rokmi a tento trend stále stúpa. Detí sa rodí čím ďalej, tým menej, v Česku na jednu ženu pripadá 1,45 dieťaťa a odkladané rodičovstvo stále častejšie vedie k neschopnosti otehotnieť prirodzene. Antikoncepčná tabletka ženu oslobodila od starostí s plodnosťou, ale prišli nové časy. Časy umelo predĺženej mladosti, ktoré môžu klamať, pretože biologická schopnosť počať ostáva rovnaká. Odborníci varujú, že mať deti môže byť v budúcnosti luxus. Na druhej strane rozhodnutie, kedy a či vôbec sa stať matkou, je len na žene samotnej. Aj o tom sú príbehy troch oslovených žien.

Mama zo mňa už nebude

Martina vždy chcela deti. Rodila by aj v dvadsiatke, ale ako naschvál nebolo s kým. Mala enormné šťastie na zaujímavých, ale pre rodinný život nepoužiteľných mužov. Jeden bol surfista, ktorý trávil pol roka cestovaním, ďalší IT, ktorý dokázal zarobiť veľké peniaze, ale okamžite ich rozhádzal za hlúposti. Čas bežal, Martina drela vo filmovej produkcii a biologické hodiny prehlušovala veľmi aktívnym a spoločenským životom. Precestovala svet, v Bratislave nevynechala jediný večierok, jej životom prešlo mnoho mužov, ale so žiadnym to nikdy nebolo také vážne, aby si trúfla otvorene hovoriť o svojom prianí mať dieťa. Až na posledného, o pätnásť rokov staršieho Nemca Andreasa. „Žili sme spolu rok a pol, z toho sme sa rok snažili o dieťa. Ale nevyšlo to, ani neviem, na koho strane bola chyba. Rozišli sme sa v dobrom, ale dnes opäť stojím na štartovej čiare a predo mnou sú len samé otázniky,“ bilancuje sympatická žena.

Martina si priznáva, že sa jej najskôr prihodilo to, čo psychologička Helena Máslová opisuje ako preprokrastinované plodné obdobie. „Minulý rok som kvôli tomu preplakala, štyridsiatka na mňa zaútočila veľmi agresívne, prepadla som pocitu, že som stará, odpísaná a že definitívne skončím bez detí.“ Po ďalšom roku sa vraj cíti omnoho lepšie, aj keď nádej, že by sa jej situácia zmenila, je dosť nízka. „Vnútorne som si v sebe predstavu, že zo mňa bude mama, uzatvorila,“ hovorí.