Zobrať sa, alebo žiť spolu len tak na dobré slovo? Je manželstvo pre vzťah podstatné, alebo sobáš neprináša partnerom viac než bezvýznamný kus papiera, ako tvrdia jeho odporcovia? Pre mnohých to môžu byť zásadné otázky. Oba typy partnerského spolužitia majú svoje za a proti. Viete, ktoré to sú? A pre koho sa ten-ktorý typ hodí lepšie?

Manželstvo prežitkom?

Stále existujú ľudia, pre ktorých je manželstvo sväté a nedajú naň dopustiť. Spoločnosť je však celkovo k voľnému spolužitiu stále tolerantnejšia. Väčšina z tých, ktorí dávajú prednosť manželstvu, už život na psiu knižku striktne neodsudzuje. 

Stále častejšie počuť názor, že je to každého vec, ako si svoj život usporiada. Niektorí rodičia aj tak naliehajú na svoje deti, aby svoj vzťah oficiálne spečatili, ale okolie to obvykle príliš nerieši. Napokon, na psiu knižku v súčasnosti žije kadekto vrátane tvárí známych z televíznych obrazoviek a bulvárnych novín a časopisov. 

Odborníci z radov psychológov a sociológov si už pár rokov kladú otázku, či sa manželstvo stáva prežitkom a či ho môže nahradiť spolužitie na psiu knižku alebo či ide len o dočasnú módu. Tiež sa pýtajú, čo je príčinou toho, že počet párov žijúcich „nadivoko“ sa zvyšuje. Aby nedošlo k omylu, takýmto životom sa nemyslí bežné „chodenie“ dvoch ľudí, ktorí sa chcú poznať, aby zistili, či sa k sebe hodia alebo nie a či ich vzťah má šancu vydržať. Vzťah na psiu knižku je definovaný spoločným bývaním a predovšetkým spoločným hospodárením, ale bez uzavretia manželstva.

Psia knižka ako dočasné riešenie

Štatistiky hovoria, že najväčší počet ľudí žijúcich na psiu knižku je vo veku dvadsať až tridsať rokov. Psychológovia tvrdia, že voľné spolužitia sú výsledkom potreby trvalejšieho a naplneného partnerstva, ktoré ľudia nechcú odkladať na neskôr, a zároveň protichodné potreby udržať si aspoň čiastočne svoju nezávislosť a odložiť definitívne rozhodnutie. Mladí ľudia chápu voľný zväzok ako dočasné riešenie: chceme byť spolu, tak spolu budeme, a čas ukáže, či si budeme rozumieť a či spolu dokážeme žiť. 

Psychologička Martina Venglářová v knihe Sprievodca partnerským vzťahom uvádza: „Mladí ľudia, ktorí študovali na vysokých školách, mali ako bonus život na internáte. Niekedy ďalej pretrváva ‚internátny‘ spôsob života, mladí ľudia si spoločne prenajímajú byt a žijú spolu. Niekedy ide o páry, ale vždy to tak nie je. Aj spolužitie má svoje výhody i nevýhody. Dá sa oddialiť záväzok, ako je spoločná hypotéka. Otestujeme si aj prístup partnera k spoločnému životu a ešte je čas odvrátiť katastrofu.“ 

Až sedemdesiat percent mladých ľudí považuje voľné spolužitie ako dobrú predmanželskú skúsenosť, iba sedem percent si myslí, že budú s partnerom žiť trvalo takýmto spôsobom. Väčšina počíta buď so svadbou, alebo s rozchodom. Do manželstva sa mladí ľudia nehrnú, pretože si myslia, že majú ešte dosť času tak na manželstvo, ako na rodinu a deti, ale zároveň sa chcú s niekým deliť o voľné chvíľky a pokúšať sa s ním budovať vzťah. Voľný zväzok v tomto vekovom rozmedzí sa zvykne považovať za určitú formu prechodu z mladíckej dospelosti do zrelšej dospelosti alebo za prípravu na manželstvo a ako taký má svoj zmysel a svoje opodstatnenie. 

Jednoznačne za manželstvo