Máte nízke sebavedomie, alebo neznášate, keď vám niekto kladie odpor? Nedokážete žiť v dlhodobom vzťahu, alebo vás ubíja stereotyp, z ktorého neviete odísť? Ste zúfalo tvrdohlavá, alebo sa každému radšej podvolíte? Rozbila sa vám práčka a vyschli vám tulipány? Pokiaľ sa budete snažiť dopátrať prapôvodu všetkého, čo sa vám v živote deje, zistíte, že niekde na samom začiatku za tým všetkým stojí vaša matka. Práve ona ostane vždy tou hlavnou postavou vo vašom živote a hlavným zdrojom vašich ťažkostí, tráum, ale aj radostí a lásky.

Vzťah medzi matkou a dcérou je označovaný za najtesnejšie puto na svete. Silné puto medzi matkou a dcérou vzniká už v tehotenstve a hlboká symbióza pretrváva aj po narodení. Prvé tri roky je matka pre svoju dcéru celým svetom, bohyňou a absolútnou vládkyňou nad všetkým. Okolo troch rokov sa u dieťaťa objaví prvé obdobie vzdoru, kedy dochádza k prvému uvedomeniu si JA, kedy sa odváži urobiť prvé krôčiky iným smerom, ale elastické puto ho vždy pritiahne späť. V tomto období sa do zorného poľa dievčatka dostáva viac aj otec, vďaka ktorému dievčatko zisťuje, že existuje aj iný živočíšny druh a začne si voči nemu vymedzovať svoju rolu, zatiaľ čo matka slúži ako identifikačný vzor s vlastnou sexualitou.

Predovšetkým však dochádza aj k prvému obdobiu separácie od matky, kedy dcéra objavuje, že ona a jej matka nie je jedna a tá istá osoba. Dovtedy je spojenie medzi matkou a dcérou natoľko tesné, že sa prejavuje aj v komunikácii. Zatiaľ čo synovia zisťujú, že sú iní ako mamička, dcéra musí pochopiť, že nie sú s mamičkou jedna a tá istá osoba. A práve preto, že je to vzťah taký blízky, vznikajú v ňom rovnako silné konflikty a strety záujmov, a práve preto býva proces separácie medzi matkou a dcérou taký zložitý a bolestný.

Moje dievčatko mi rozumie

„Vzťah medzi matkou a dcérou je rozhodne zložitý, pretože je veľmi dôverný. A dôverné vzťahy sú zložité, pretože do nich veľa investujeme,“ dodáva psychologička PhDr. Šárka Gjuričová z Inštitútu rodinnej terapie Praha. Jej kolegyňa MUDr. Lea Brodová sa na vzťah medzi matkou a dcérou díva aj z pohľadu kultúrnych a rodových stereotypov. Z výskumov vyplynulo, že sa matky na svoje dcéry oproti synom viac pozerajú, viac s nimi komunikujú a majú pocit, že im viac rozumejú, zatiaľ čo chlapcom musia viac vecí vysvetľovať a sú pri ich výchove častejšie nespokojné, ako pri dcérach.

Si hrozná!

Vymedzenie dcér voči matkám býva však skôr často veľmi dramatické už len preto, že ženy sú – na rozdiel od vecnejších mužov, ktorí si veľa vecí nechávajú len pre seba – omnoho emocionálnejšie. Mama je zrazu trápna, staromódna a má príšerné názory, a mame je ľúto, že zrazu prichádza o svoju kamarátku a že si jej krásne dievčatko zrazu farbí vlasy namodro, nosí miesto ružovej sukničky roztrhané džínsy a vyzerá ako prízrak. „Pochopiť, že dieťa zrazu vidí veci inak ako oni, býva pre rodičov ťažké, napríklad keď sa práve rozvádzajú. Matka nedokáže pochopiť, že dcéra nevidí svojho otca ako toho zloducha, že s ním je zajedno. Rodičia by sa jednoducho v tomto období mali zmieriť s tým, že môžu urobiť čokoľvek, a bude to zle,“ uvádza príklad zo svojej praxe Lea Brodová. Stretávam sa aj s prípadmi, kedy si matka a dcéra neboli nikdy tak blízko, aby si mohli dovoliť také oddelenie. Inak povedané, ide o to, že takáto dcéra sa bojí úplne oddeliť od svojej matky, pretože má podvedomý strach, že by o ňu definitívne prišla,“ dodáva.